Navigácia

História školy Profil školy Školský vzdelávací program Vnútorný a školský poriadok Organizačný poriadok školy Prevádzkový poriadok učební Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie žiakov PREVÁDZKOVÝ PORIADOK DETSKÉHO IHRISKA, ŠPORTOVÉHO AREÁLU A FITNESS PARKU Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti info o stravovni Zákon č. 211/2000 Vyťaženosť telocvične Ponuka aktualizačného vzdelávanie Smernica na riešenie šikany

O škole

Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie žiakov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie žiakov

 

                                                      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

        

       

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z aktuálne platných metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu.( Metodický pokyn na hodnotenie žiakov 22/2011) Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami berieme do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. Naďalej zostáva v platnosti rozhodnutie o hodnotení výkonov žiakov formou klasifikácie. Metodický pokyn č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.2011-3121/12824:4-921, príloha č. 2 zásady hodnotia žiakov so zdravotným znevýhodnením ,žiak sa bude vzdelávať podľa rozvrhu triedy formou individuálnej integrácie ISCED -1, ISCED -2 so zohľadnením na poruchy.

 Podľa rozhodnutia pedagogickej rady (vždy na začiatku škol.roka) sa klasifikáciou nehodnotia   predmety: náboženská výchova,  etická výchova rozvíjanie špecifických funkcií, individuálna logopedická intervencia , terapeuticko-korekčné cvičenia a Informatika na 1.stup. Na vysvedčení sa žiakom uvádza absolvoval/a.

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

Pre zintenzívnenie komunikácie s rodičmi ohľadom hodnotenia vzdelávacích výsledkov práce žiakov sme na webovej stránke zriadili elektronickú žiacku knižku, edupage, ktorú chceme využívať i naďalej.

Hodnotenie jednotlivých predmetov je vzhľadom na ciele a kompetencie, ktoré predmety rozvíjajú rôzne, preto má každý predmet vypracovaný vlastný systém hodnotenia.

Pri hodnotení testov, písomných prác a previerok hodnotených podľa počtu dosiahnutých bodov platí rovnaké kritérium  pre všetky klasifikované predmety na oboch stupňoch vzdelávania a to :

  

Percentuálny počet dosiahnutých bodov

Klasifikačný stupeň ISCED 1

Klasifikačný stupeň ISCED 2

100% až   90%

1

Výborný

89%   až   75 %

2

Chválitebný

74%   až   50%

3

Dobrý

49%  až   25%

4

Dostatočný

24%  až   0%

5

Nedostatočný

 

Pri celkovom hodnotení žiaka za jednotlivé polroky  sa prihliada na vážený priemer.  Presnejšie rozpracovanie váhy jednotlivých zdrojov hodnotenia je vzhľadom na odlišnosť  vyučovacích predmetov  uvedený  v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

 

Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.

Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta. V čase koronakrízy učiteľ hodnotí práce žiakov vypracované online známkou, ak minister školstva nerozhodne inak. Riadime sa aktuálnymi usmerneniami, rozhodnutiami vydanými  MŠVVaŠ SR, ŠPÚ a hlavným hygienikom

Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:

1         – veľmi dobré,

2         – uspokojivé,

3         – menej uspokojivé,

4         – neuspokojivé.

 

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku,(má 21 a viac zápisov v klasifikačnom zázname) je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť. Za 12 – 24 neosprav. hod. je znížená známka zo správania „2“.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok: fyzicky a psychicky napáda spolužiakov alebo vyučujúceho, šikanuje spolužiakov alebo vyučujúceho, ničí školský majetok, vulgárne sa vyjadruje alebo sa dopúšťa ďalších previnení. Za 25 – 60 neosprav. hod. je znížená známka zo správania „3“.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok: opakovane ničí školský majetok, opakovane slovne a fyzicky napáda a šikanuje spolužiakov, opakovane slovne a fyzicky napáda vyučujúceho, nie je prístupný výchovnému pôsobeniu, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy. Za viac ako 60 neosprav. hod. je znížená známka zo správania „4“.

Pri klasifikácii správania žiakov sa vychádza z celkového počtu porušení školského poriadku a závažnosti porušenia nasledovne:

  • 5 –7  zápisov  - napomenutie od  triedneho učiteľa
  • 8-12 zápisov – pokarhanie od triedneho učiteľa
  • 13-20 zápisov – pokarhanie od riaditeľa školy
  • 21 a viac zápisov – znížená známka zo správania „2“
  • za obzvlášť závažné porušenie školského priadku môže žiak dostať zníženú známku zo správania aj pri nižšom počte zápisov.

Neospravedlnená neprítomnosť na vyučovaní sa pri klasifikácii správania zarátava :

  • Za 3 bezdôvodné neskoré príchody na vyučovanie má žiak 1 neospravedlnenú hodinu.
  • za 1 – 4 neosprav. hodiny – napomenutie od triedneho učiteľa
  • za 5 – 6 neosprav. hod.-  pokarhanie od triedneho učiteľa
  • za 7 – 11 neosprav. hod. – pokarhanie riaditeľa školy
  • za 12 – 24 neosprav. hod. – znížená známka zo správania „2“
  • za 25 – 60 neosprav. hod. – znížená známka zo správania „3“

         Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu.

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.  Kritéria sú vzhľadom na rozličné štandardy v jednotlivých predmetoch, rozpracované v rámci osnov predmetov

Pre zintenzívnenie komunikácie s rodičmi ohľadom hodnotenia vzdelávacích výsledkov práce žiakov sme na webovej stránke zriadili elektronickú žiacku knižku, ktorá dopĺňa informovanie pomocou žiackej knižky.

  

 

    V základnej škole ostáva naďalej v platnosti rozhodnutie o hodnotení výkonov žiakov formou klasifikácie.

 

1.stupeň

 

Výkony žiakov a žiačok v prvom, druhom, treťom a štvrtom ročníku základnej školy sú v oboch polrokoch klasifikované známkou.

Dôležité je udržiavať kontakt s rodičovskou verejnosťou, rodičmi žiakov 1. ročníka, informovať ich o pokrokoch žiakov, spolupracovať s rodičmi pri dodržiavaní spoločných postupov vo vzdelávaní a výchovnom ovplyvňovaní žiakov. Tiež je potrebné rodičov žiadať o spoluprácu v prípade, ak žiak má problémy v učení, či dodržiavaní vnútorného školského poriadku.

 

Výchovné predmety v ročníkoch 1. – 4. klasifikujeme v obidvoch polrokoch.

Informatika v 3. a 4. ročníku sa hodnotí slovom – absolvoval/a

Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. ETV a NBV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo

a b s o l v o v a l /a.

 

2. stupeň

 

Po prerokovaní v pedagogickej rade a rade školy klasifikujeme výkony žiakov vo všetkých vyučovacích predmetoch v obidvoch polrokoch školského roka.

Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. ETV a NBV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo

a b s o l v o v a l /a.

Dohodnuté zásady klasifikácie výchovných predmetov:

  1. je neprípustné známkou z príslušného predmetu hodnotiť disciplinárne priestupky, nevhodné prejavy správania, nenosenie si učebných pomôcok a ďalšie nedostatky, súvisiace s porušovaním vnútorného školského poriadku. Spomenuté nedostatky je možné zohľadniť v známke zo správania.
  2. známkou z výchovného predmetu sa hodnotí výkon žiaka a vzťah k predmetu, prístup k povinnostiam, snaha a iniciatíva žiaka zvládnuť úlohu.
  3. vyučujúci má rešpektovať individuálne dispozície žiaka k jednotlivým výchovným predmetom (Telesná výchova, Telesná a športová výchova, Hudobná výchova, Výtvarná výchova) a tomu prispôsobiť celkové hodnotenie výkonu žiaka.

 

Hodnotenia prospechu:

 

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch v prvom až deviatom ročníku klasifikujeme 5. stupňami:

 

1-výborný

2- chválitebný

3- dobrý

4- dostatočný

5- nedostatočný

 

 1. stupeň- výborný

 

Žiak dosahuje konkrétne výstupy stanovené vo výkonovom štandarde, očakávané kompetencie a ciele vzdelávania pohotovo, v určenom čase, s výrazným podielom samostatnej práce alebo len s minimálnou pomocou učiteľa. Preukazuje autentickosť, kreativitu, originalitu. Má záujem o rozvíjanie svojich kompetencií. Naplno využíva svoje schopnosti a možnosti. Má schopnosť sebahodnotenia a sebakritiky. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný. Je schopný samostatne študovať texty.

 

2. stupeň- chválitebný

 

Žiak ovláda učebnými osnovami požadované poznatky v podstate celistvo, presne a úplne. Pri riešení úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. Stanovené výstupy v určenom čase dosahuje s malou pomocou učiteľa. Je sebakritický/á a má schopnosť sebahodnotenia. Jeho ústny a písomný prejav má menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je bez väčších nepresností. Žiak je schopný samostatne alebo s menšou pomocou študovať vhodné texty.

 

3. stupeň- dobrý

 

Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných poznatkov nepodstatné medzery. V činnostiach je skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení úloh je nižšia miera autentickosti a kreativity. Stanovené výstupy dosahuje v dlhšom ako určenom čase s výraznou pomocou učiteľa. Svoje schopnosti a rezervy využíva len čiastočne. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Je schopný samostatne študovať podľa návodu učiteľa. Malá snaha o zlepšenie stavu.

 

4. stupeň- dostatočný

 

Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných vedomostí značné medzery. Je pasívny, nespolupracuje. Stanovené výstupy dosahuje pri výraznej pomoci učiteľa a za dlhší ako stanovený čas. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych činností ja málo pohotový a má väčšie nedostatky. V práci je nesamostatný. Jeho ústny a písomný prejav má závažné nedostatky. Závažné nedostatky vie za pomoci učiteľa opraviť. Pri samostatnom štúdiu má veľké nedostatky.

 

5. stupeň- nedostatočný

 

Žiak si požadované poznatky neosvojil celistvo, má závažné medzery. V uplatňovaní vedomostí a zručností sa vyskytujú závažné chyby. Nedostatočná známka sa udeľuje výnimočne žiakovi, ktorý ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať. Nedosahuje žiadne stanovené výstupy a to aj pri maximálnej pomoci a snahe učiteľa. V ústnom a písomnom prejave sú závažné nedostatky v správnosti. Grafický prejav je na nízkej úrovni. Nedostatky nevie opraviť ani za pomoci učiteľa. Neprejavuje žiadnu snahu o zlepšenie tohto stavu.

 

Postupy a zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

 

Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Hodnotenie musí byť:

- zrozumiteľné a jednoznačné,

- pedagogicky zdôvodniteľné,

- odborne správne,

- porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka,

- vždy doložitelné, učiteľ/ka musí viesť evidenciu o každom hodnotení žiaka.

 

 

Celkové hodnotenie žiaka  prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a) prospel (a),

b) neprospel (a).

 

Celkové hodnotenie žiaka od druhého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a) prospel (a) s vyznamenaním,

b) prospel (a) veľmi dobre,

c) prospel (a),

d) neprospel(a).

 

Žiak prospel/a s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak  prospel/a veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov  nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel/a, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

Žiak neprospel/a, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný.

 

Žiakovi, ktorý/á je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný/á (nehodnotený/á), sa na vysvedčení uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného

hodnotenia slovo:

a) absolvoval/a, ak sa žiak aktívne zúčastňoval/a na vyučovacom procese daného

predmetu alebo ak bol žiak prítomný/á na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných

objektívnych dôvodov nepracoval/a,

b) neabsolvoval/a, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol/a vykonávať požadované

intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene

nezúčastňoval/a.

 

 

SYSTÉM HODNOTENIA A KLASIFIKÁCIE V RÁMCI JEDNOTLIVÝCH PREDMETOV

 

 

1. STUPEŇ

Slovenský jazyk a literatúra

         Veľkú pozornosť venujeme rozvoju komunikačných schopností, slovnej zásoby, tvorivosti a čítaniu s porozumením. Dbáme na správne a estetické písanie, správnu výslovnosť, artikuláciu a samostatné rozprávanie. Dôraz kladieme na rozvoj čitateľských zručností.  Na oživenie hodín často navštevujeme knižnicu, podnecujeme tvorivosť detí. V procese hodnotenia uplatňujeme objektívnosť, primeranú náročnosť, pričom prihliadame aj na vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektujeme práva dieťaťa. Hodnotenie má významnú povzbudzujúcu a motivačnú úlohu, preto využívame hlavne pozitívne hodnotenie – pochvala, povzbudenie, okrem známok aj motivačné symboly . Zohľadňujeme vekové a individuálne osobitosti  žiaka s prihliadnutím na momentálnu psychickú a fyzickú disponovanosť.

 

 

Spôsoby hodnotenia:

Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou - hodnotíme vedomosti žiaka a jeho/jej spôsobilosti, monitorujeme pokrok žiaka v učení.

Hodnotenie spolužiakmi: vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: tváre (smajlíci) a rozhovory s učiteľom/kou.

Kritériá kontroly a hodnotenia diktátov:

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 1. ročníku

počet: 1

Zameranie: opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 2. ročníku:

počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

2. Hláska a písmeno (ch, dz, dž)

3. Samohláska ä

4. Dvojhlásky

5. Tvrdé spoluhlásky

6. Opakovanie učiva za 1. polrok

7. Mäkké spoluhlásky

8. Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le

9. Vety

10. Opakovanie učiva z 2. ročníka

 

Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov:

0 – 1 chyba = 1

2 – 4 chyby = 2

5 – 7 chýb = 3

8 – 10 chýb = 4

11 a viac chýb = 5

Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za jednu chybu.

 Pre tento školský rok máme naplánované previerky v predmetoch:

Na 1.stupni v 1. ročníku:

- slovenský jazyk a literatúra -  výstupný diktát

Na 1.stupni v 2. ročníku:

- slovenský jazyk a literatúra - vstupné,  výstupné previerky a vstupné a výstupné diktáty

 

 

Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch:

1. ročník 10 – 15 plnovýznamových slov

2. ročník 20 – 30 plnovýznamových slov

Vstupné a výstupné diktáty a previerky pripravuje zástupkyňa školy v spolupráci s  vyučujúcimi uvedených predmetov a s vedúcou MZ. Vyhodnotenie predkladajú vyučujúci vedeniu školy, výsledky sú predmetom rozborov v metodických orgánoch. Písomné práce sú archivované podľa pravidiel Registratúrneho poriadku školy, vypracovaného podľa zákona NR SR č. 149/1997 Z.z. o archívnictve.

 

Matematika

 

        Okrem rozvíjania si základných vedomostí a zručností z algebry, aritmetiky a geometrie riešime úlohy z praxe – nákupy (euro), meranie, váženie,... Rozvíjame finančnú gramotnosť žiakov. Dbáme na presnosť pri rysovaní, orientáciu v priestore, rozvíjanie logického a abstraktného myslenia. Precvičujeme postupnosti a súvislosti matematických javov a analyzujeme ich.

Preverujeme učivo po každom tématickom celku. Pri geometrickom učive hodnotíme každý krok bodom.  Cieľom hodnotenia výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom ako žiak ovládajú danú problematiku, v čom majú nedostatky, kde sú rezervy a aké sú ich potreby. Súčasťou hodnotenia je aj povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

         Pri skúšaní, hodnotení a klasifikácii zisťujeme a hodnotíme to, čo žiak vie a nesnažíme sa v prvom rade odhaľovať jeho/j nedostatky.

1. Ústny prejav: aktivita, samostatnosť a iniciatíva, pravidelnosť pri plnení úloh, stupeň chápania matematických súvislostí, schopnosť aplikovať učivo (vzorce, poučky) pre výpočet v praxi, starostlivosť a presnosť pri rysovaní.

2. Písomný prejav: matematické rozcvičky, samostatné práce, výstupné previerky

 

Spôsoby hodnotenia:

Hodnotenie učiteľom/kou: ústnou formou alebo písomnou formou - hodnotíme vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, monitorujeme pokrok žiaka v učení.

Hodnotenie spolužiakmi: vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo pozitívne ovplyvňuje atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: tváre (smajlíci).

Stupnica hodnotenia pri kombinácií percentuálneho hodnotenia, bodového hodnotenia a klasifikácie známkou:

Percentuálne hodnotenie           Bodové hodnotenie             Známka

100% – 90%                                                 10 – 9                                1

89% - 75 %                                                     8 – 7                                 2

74% - 50 %                                                     6 – 5                                 3

49% - 25 %                                                     4 – 3                                 4

24% - 0%                                                        2 – 0                                  5

 

Postupy a zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Hodnotenie musí byť:

- zrozumiteľné a jednoznačné,

- pedagogicky zdôvodniteľné,

- odborne správne,

- porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka,

- vždy doložiteľné, učiteľ/ka musí viesť evidenciu o každom hodnotení žiaka.

  Pre tento školský rok máme naplánované previerky v predmetoch:

Na 1.stupni v 1. ročníku:

- matematika -  výstupná previerka

Na 1.stupni v 2. ročníku:

- matematika – vstupná, polročná a výstupná previerka

 

 

Prvouka

 

 

Hodnotenie učiteľom je  podľa platných metodických pokynov. Ústne skúšame v priebehu  školského roka najmenej 4-krát.  Projekty v priebehu školského roka najmenej podľa učiva.  Žiaka v priebehu školského roka hodnotíme v zmysle metodických pokynov pre  hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Hodnotíme počas hodiny, skúšame a klasifikujeme iba základné učivo. Na záver  rozsiahlejších tém zaraďujeme písomné preverovanie vedomostí.

Formy hodnotenia:

Ústny prejav - tvorí prevažnú časť zisťovania vedomostí žiaka

Písomný prejav - krátke testy na utvrdenie učiva jednotlivých celkov (nie na celú vyučovaciu hodinu)

Domáce úlohy

Projekty (prezentácie)

Projekty a domáce úlohy budú hodnotené známkou alebo slovne, obe hodnotenia však majú mať iba motivačný charakter a povzbudzujúci vplyv na žiakov do ďalšej práce. Väčší dôraz bude učiteľ dávať na známku z previerok, písomných prác a ústnych odpovedí. Žiak bude odpovedať minimálne 1 krát za štvrťrok.

Hodnotenie spolužiakmi - vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo pozitívne ovplyvní atmosféru v triede.

Sebahodnotenie - rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: tváre (smajlíci).

 

Stupnica hodnotenia pri kombinácií percentuálneho hodnotenia, bodového hodnotenia a klasifikácie známkou:

Percentuálne hodnotenie           Bodové hodnotenie             Známka

100% – 90%                                                 10 – 9                                1

89% - 75 %                                                     8 – 7                                 2

74% - 50 %                                                     6 – 5                                 3

49% - 25 %                                                     4 – 3                                 4

24% - 0%                                                        2 – 0                                  5

 

Postupy a zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Hodnotenie musí byť:

- zrozumiteľné a jednoznačné,

- pedagogicky zdôvodniteľné,

- odborne správne,

- porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka,

- vždy doložiteľné, učiteľ/ka musí viesť evidenciu o každom hodnotení žiaka.

 

 

Etická výchova

Hodnotenie v predmete etická výchova je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov v základnej škole.

Hodnotenie vo všetkých ročníkoch prebieha v rámci aktivít na každej vyučovacej hodine. Na plnenie cieľov etickej výchovy využívame sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci sa vzájomne hodnotia v závere aktivity. Na vyučovacích hodinách vyzdvihujeme aktívnu komunikáciu na hodinách, pozitívny vzťah ku skupine, spoluprácu a pomoc iným, tvorivosť. Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu. Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. NBV/ETV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

Náboženská výchova

 

Hodnotenie v predmete náboženská výchova je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov v základnej škole. Hodnotenie vo všetkých ročníkoch prebieha v rámci aktivít na každej vyučovacej hodine. Na plnenie cieľov náboženskej výchovy využívame sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci sa vzájomne hodnotia v závere aktivity. Vyzdvihujeme aktívnu komunikáciu na hodinách, pozitívny vzťah ku skupine, spoluprácu a pomoc iným, tvorivosť. Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu. Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. NBV/ETV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

Hudobná výchova

 

Podľa platných metodických pokynov MŠ SR. V 1. ročníku každý štvrťrok spev 1 ľudovej alebo detskej piesne, v 1. polroku hodnotíme hry so spevom a v 2. polroku hodnotíme hry na rytmickom nástroji. V 2. ročníku každý štvrťrok spev 1 ľudovej alebo detskej piesne, v 1. polroku hodnotíme rytmický sprievod k piesni, v 2. polroku hodnotíme verbalizácie hudobných skladieb, vystihnutie nálady skladby.

Formy hodnotenia:

Ústny prejav - tvorí prevažnú časť zisťovania vedomostí žiaka. Je to individuálny spev dieťaťa, alebo spev v skupine a rozhovor o preberanom učive (počúvanie) Inštrumentálne, pohybové a rytmické činnosti samostatne aj v skupine.

Hodnotenie spolužiakmi- vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo pozitívne ovplyvní atmosféru v triede.

Sebahodnotenie - rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: tváre (smajlíci), rozhovory s učiteľom.

 

Výtvarná výchova

 

Zohľadňujeme špecifický prínos predmetu k vzdelanostnému a osobnostnému rozvoju žiaka. Hodnotíme vlastný prístup žiaka k aplikácii techník, nástrojových a koordinačných zručností, ale najmä oblasť vytvárania svojich osobných symbolických reprezentácií skutočnosti (obrazov, objektov, priestorových riešení, akčných a procesuálnych vyjadrení svojej fantázie, predstáv a reality vonkajšieho sveta). Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Berieme ohľad na jeho/jej schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Porovnávame jeho/jej výkon s jeho/jej predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Porovnanie má najmä výchovný charakter. Nehodnotíme len (alebo v prvom rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt), ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu.

Formy hodnotenia

Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, vo vzájomnej komunikácii má  žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu kombinujeme so sebahodnotením žiaka. Hodnotíme škálou od 1 do 5. Neklasifikujeme každú prácu a každý výkon žiaka. Hodnotíme úlohy v rámci rozličných metodických radov, aby bola vyváženosť výkonu žiaka, nakoľko môžu byť rozdiely vzhľadom na rôznorodosť záujmov a schopností žiakov.

Kritériá hodnotenia

Hodnotíme výtvarný prejav, uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup, v súlade s ročníkovými kompetenciami. Hodnotíme priebeh vytvárania postojov, získavania zručností a spôsobilostí, získavania vedomostí, schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

Hodnotíme, primerane veku:

a) priebeh vytvárania postojov:

- prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,

- otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,

- cieľavedomosť riešení,

- záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,

- schopnosť spolupracovať,

- schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov;

b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

- technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),

- formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),

- mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,

- mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,

- mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy; schopnosť analyzovať a

  syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať zážitky);

 

 

c) priebeh získavania vedomostí:

- znalosti oblastí vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

- pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,

- znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania;

d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

 

Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia výtvarnej výchovy

stupeň hodnotenia opis kritérií:

 

známka výborný

- Žiak spĺňa kritériá (a – d) na vynikajúcej úrovni,

- žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní,  uplatňuje vlastné nápady, je  otvorený  voči novým podnetom a experimentovaniu,

- žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry,

- žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni,

- žiak preukazuje veku primerané mentálne proporcie medzi jednotlivými kritériami  zvažuje učiteľka podľa individuálnych daností žiaka spôsobilosti – na úrovni vnímania,  prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcií,

- žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich  výsledky,

- žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám  (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch nástrojoch, základných technikách a  druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných umelcoch a médiách),

- žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,

- žiak zrealizoval/a  artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam.

chválitebný

Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný,  iniciatívny a tvorivý.

dobrý

Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu/jej iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky,  podlieha  predsudkom a stereotypom.

dostatočný

Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach.

nedostatočný   

Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces. Stupeň nedostatočný neodporúčame v celkovom hodnotení žiaka; v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu).

 

 

Telesná a športová výchova

 

Žiak je hodnotený/á podľa Metodického pokynu MŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie  žiakov základnej školy. Hodnotíme komplexne na princípe individuálneho prístupu k osobnosti. Hlavným kritériom hodnotenia je individuálne zlepšenie v pohybových zručnostiach, vedomostiach, psychomotorických schopnostiach. Na plnenie cieľov telesnej výchovy sa využíva sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci sa vzájomne hodnotia v závere aktivity.

Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 – nedostatočný

 

Stupeň 1 (výborný):

Žiak dosahuje výbornú úroveň a kvalitu osvojených poznatkov a vedomostí v príslušnej oblasti a vysokú úroveň uvedených požiadaviek na výkony žiakov, prejavuje snahu a záujem o dianie, obsah a priebeh telovýchovného procesu, prejavuje záujem i schopnosť viesť dialóg na aktuálne, žiackej úrovni primerané témy s telovýchovnou problematikou, žiak je tvorivý/á a iniciatívny/a, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený/á voči novým podnetom.

Stupeň 2 (chválitebný):

Žiak/ sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov, žiak má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľky aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach, kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

Stupeň 3 (dobrý):

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov, pri riešení teoretických i praktických činností sa vyskytujú nedostatky, je nesamostatný/á, nevie svoje vedomosti a zručnosti uplatniť ani na podnet učiteľky.

Stupeň 4 (dostatočný):

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických činností s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné nedostatky. Žiak je nesamostatný, vážne nedostatky dokáže s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný):

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, nevie ich využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú značné chyby. Kvalita výsledkov jeho/jej činností je na nízkej úrovni. Žiak je nesamostatný, nevie svoje vedomosti a zručnosti uplatniť ani za pomoci učiteľky. Stupeň nedostatočný neodporúčame v celkovom hodnotení žiaka; v čiastkovom  hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu).

 

Individuálna logopedická intervencia

Rozvíjanie špecifických funkcií

Terapeuticko – korekčné cvičenia

Žiak bude hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so  špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, ktoré boli schválené ministerstvom SR  6164/96- 153 z dňa 12.12. 1996 s platnosťou od 1.1.1997. Žiaci nie sú z predmetu klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

Anglický jazyk   

Hodnotíme a klasifikujeme žiakov komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti. Pri klasifikácii sledujeme a zisťujeme prírastok vedomostí.

V rámci hodnotenia žiakov mladšieho školského veku uplatňujeme funkcie hodnotenia:       

-motivačnú

-poznávaciu

-konatívnu 

Funkcia motivačná má prevládajúci charakter kvôli budovaniu postoja k predmetu anglický jazyk

1.stupeň /3. – 4. ročník/

Výkony žiakov a žiačok v treťom  a štvrtom  ročníku základnej školy sú v oboch polrokoch  klasifikované známkou, okrem povinne voliteľného. Dôležité je udržiavať kontakt s rodičovskou verejnosťou, informovať ich o pokrokoch žiakov, spolupracovať s rodičmi pri dodržiavaní spoločných postupov vo vzdelávaní a výchovnom ovplyvňovaní žiakov. Tiež je potrebné rodičov žiadať o spoluprácu v prípade, ak žiak má problémy v učení, či dodržiavaní vnútorného školského poriadku.

 

Dohodnuté zásady klasifikácie výchovných predmetov:

a) je neprípustné známkou z príslušného predmetu hodnotiť disciplinárne priestupky, nevhodné prejavy správania, nenosenie si učebných pomôcok a ďalšie nedostatky, súvisiace  s porušovaním vnútorného školského poriadku. Spomenuté nedostatky je možné zohľadniť v známke zo správania,

b) známkou z výchovného predmetu sa hodnotí výkon žiaka a vzťah k predmetu, prístup k povinnostiam, snaha a iniciatíva žiaka zvládnuť úlohu,

c) vyučujúci má rešpektovať individuálne dispozície žiaka k jednotlivým výchovným  predmetom.

 

Hodnotenie úrovne vedomostí žiakov v oblasti vzdelávacích predmetov:

Úroveň vedomostí žiakov na prvom i druhom stupni budeme zisťovať prostredníctvom:

- ústnych odpovedí,

- didaktických testov a písomných previerok predpísaných školskými osnovami k jednotlivým predmetom, zohľadňujúcich požiadavky štandardov,

- rozboru predpísaných písomných prác.

 Vedomostnú úroveň žiakov/čok preverujeme najmenej dvakrát počas školského roka. Forma realizácie - vstupné, výstupné a v hlavných predmetoch aj polročné písomné  previerky.

 

Pre tento školský rok máme naplánované previerky v predmetoch:

Na 1.stupni v 3. a 4. ročníku:

- slovenský jazyk a literatúra - vstupné, výstupné previerky a vstupné a výstupné diktáty

- matematika – vstupná a výstupná previerka    

           Túto formu kontroly pripravuje zástupkyňa školy v spolupráci s vyučujúcimi uvedených predmetov a vedúcou MZ. Vyhodnotenie predkladajú vyučujúci vedeniu školy, výsledky sú  predmetom rozborov v metodických orgánoch. Písomné práce sú archivované podľa  pravidiel Registratúrneho poriadku školy, vypracovaného podľa zákona NR SR č. 149/1997  Z.z. o archívnictve. Pri hodnotení žiakov vychádzame z aktivít a cieľov, ktoré sú obsiahnuté v  inovovanom Školskom vzdelávacom programe.

 

 

  1. STUPEŇ – 3. a 4. ročník

 

Slovenský jazyk a literatúra

 Vyučovanie  slovenského jazyka vybaví žiaka  takými  znalosťami, ktoré mu umožnia vnímať  svet počúvaním, čítaním,  žiaci dokážu porozumieť jazykovým pokynom  a správne sa  vyjadrovať. Jazyk a literatúra majú v systéme školských predmetov centrálne postavenie, pretože vytvárajú predpoklady k zvládnutiu  ostatných predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto je dôležité od prvého ročníka dbať na jeho pravidlá a viesť  žiakov k ich správnemu dodržiavaniu. Predmet rozvíja a integruje viaceré oblasti a tvorí hlavný stupeň k vyučovaniu všetkých predmetov na druhom stupni. Vzdelávací obsah slovenského jazyka a literatúry tvoria tri zložky:

jazyková komunikácia,

komunikácia a sloh,

čítanie a literatúra

Všetky tri zložky sa prelínajú.

Spôsoby hodnotenia:

Hodnotenie učiteľom/kou: ústnou formou alebo písomnou formou - hodnotíme vedomosti žiaka a jeho/jej spôsobilosti, monitorujeme pokrok žiaka v učení.

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 3. ročníku ZŠ:

počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z 2. ročníka ZŠ

2. Slová s l, ĺ, r, ŕ

3. Vybrané slová po b

4. Vybrané slová po m

5. Vybrané slová po p

6. Opakovanie učiva za 1. polrok

7. Vybrané slová po r, s

8. Vybrané slová po v, z

9. Slovné druhy

10. Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ

 

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 4. ročníku ZŠ:

počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ

2. Vybrané slová po b, m

3. Vybrané slová po p, r

4. Vybrané slová po s, v, z

5. Spodobovanie

6. Opakovanie učiva za 1. polrok

7. Vlastné podstatné mená

8. Ohybné slovné druhy

9. Neohybné slovné druhy

10. Opakovanie učiva zo 4. ročníka ZŠ

 

Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov:

0 – 1 chyba = 1

2 – 4 chyby = 2

5 – 7 chýb = 3

8 – 10 chýb = 4

11 a viac chýb = 5

Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za jednu chybu, napríklad ríchly chlapec mal

ríchly krok – (1 chyba).

Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch:

3. ročník 30 – 40 plnovýznamových slov

4. ročník 40 – 50 plnovýznamových slov

Poznámka: Navrhovaný rozsah slov platí aj pri prepise a odpise textu        

 

Hodnotenie spolužiakmi: vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov.

 

Matematika

 

               Matematika je na 1. stupni po materinskom jazyku najviac časovo dotovaným  učebným predmetom. Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností pre  rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Rovnako sa pristupuje k aplikácií nových  matematických vedomostí v reálnych situáciách. Matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť a vytvoriť predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium  matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe, tzn. schopnosti rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Matematická kompetencia zahŕňa používanie matematických modelov myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (modely, tabuľky...) a stáva sa prostriedkom,  ktorý umožňuje riešenie rôznych úloh aj v predmete prírodoveda a vlastiveda. Nižšie a vyššie myšlienkové procesy (zapamätávanie, porozumenie, aplikácia, analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, hodnotenie, tvorivosť) sú matematikou stimulované a napomáhajú pri výučbe jazykov.

        Okrem rozvíjania si základných vedomostí a zručností z algebry, aritmetiky a geometrie riešime úlohy z praxe – nákupy (euro), meranie, váženie,... Rozvíjame finančnú gramotnosť žiakov. Dbáme na presnosť pri rysovaní, orientáciu v priestore, rozvíjanie logického a abstraktného myslenia. Precvičujeme postupnosti a súvislosti matematických javov a analyzujeme ich.  Preverujeme učivo po každom tématickom celku. Pri geometrickom učive hodnotíme každý krok bodom. Cieľom hodnotenia výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom ako žiak ovládajú danú problematiku, v čom majú nedostatky, kde sú rezervy a aké sú ich potreby. Súčasťou hodnotenia je aj povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

 

         Pri skúšaní, hodnotení a klasifikácii zisťujeme a hodnotíme :

1. Ústny prejav: aktivita, samostatnosť a iniciatíva, pravidelnosť pri plnení úloh, stupeň chápania matematických súvislostí, schopnosť aplikovať učivo (vzorce, poučky) pre výpočet v praxi, starostlivosť a presnosť pri rysovaní.

2. Písomný prejav: matematické rozcvičky, samostatné práce, vstupné a výstupné previerky, polročné.

 

Spôsoby hodnotenia:

Hodnotenie učiteľom/kou: ústnou formou alebo písomnou formou - hodnotíme vedomosti žiaka a jeho/jej spôsobilosti, monitorujeme pokrok žiaka v učení.

Hodnotenie spolužiakmi: vedieme žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a učíme ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo pozitívne ovplyvňuje atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého.

Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov.

 

Stupnica hodnotenia pri kombinácií percentuálneho hodnotenia, bodového hodnotenia a klasifikácie známkou:

Percentuálne hodnotenie           Bodové hodnotenie             Známka

100% – 90%                                                 10 – 9                                1

89% - 75 %                                                     8 – 7                                 2

74% - 50 %                                                     6 – 5                                 3

49% - 25 %                                                     4 – 3                                 4

24% - 0%                                                        2 – 0                                  5

 

Postupy a zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Hodnotenie musí byť:

- zrozumiteľné a jednoznačné,

- pedagogicky zdôvodniteľné,

- odborne správne,

- porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka,

- vždy doložiteľné, učiteľ/ka musí viesť evidenciu o každom hodnotení žiaka.

 

Informatika

 

           Informatická výchova má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako  matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať,  zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie  k  presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

          Poslaním vyučovania informatickej výchovy je viesť žiakov k pochopeniu základných  pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

Hodnotenie predmetu

Premet informatika sa nehodnotí. Žiakovi sa na vysvedčení uvádza absolvoval/absolvovala.

 

Prírodoveda

 

             Prírodoveda ako vyučovací predmet má v sústave predmetov na 1. stupni základnej školy významné postavenie a má dôležitú úlohu v rozvoji osobnosti žiaka. Predmet rozvíja a integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia  – prírodoveda tvorí propedeutický stupeň k vyučovaniu prírodovedných a spoločenskovedných predmetov vo vyšších ročníkoch ZŠ.

           Vyučovanie je postavené na aktivitách ako je pozorovanie, pokusy, experimenty,  ktorých  cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Súčasťou je aj rozvíjanie základných spoločenských a sociálnych vzťahov na báze vzťahov rodinných. Žiak získava poznatky o spoločenskom živote, učí sa správne pomenúvať, jednoducho opisovať a hovoriť o situáciách, ktoré sám prežíva a stretáva sa s nimi..

          Predmet prírodoveda sa sústreďuje  na vysvetľovanie  vecí, ktoré deti bežne pozorujú, pričom sú vedené k vyhľadávaniu otázok, k identifikácii jednoduchých výskumných problémov, na ktoré hľadajú odpovede, riešenia. Za dôležitú súčasť vzdelávacieho procesu je považovaná i diskusia medzi deťmi, pri ktorej sa učia s usmernením pedagóga vedecky argumentovať  a správne vyjadrovať výsledky svojich pozorovaní, experimentov a iných výskumných aktivít.

       Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samostatnej vede, rozvíjajú schopnosť pozorovať, klásť si otázky a chápať veci, ktoré ho obklopujú. Dieťa sa učí experimentovať a tým sa rozvíja schopnosť vedeckého myslenia a argumentácie.

 

Hodnotenie predmetu

       Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Budeme využívať rôzne druhy a formy hodnotenia a dodržiavať  zásady a spôsoby slovného hodnotenia.Vo vyučovacom procese budeme hodnotiť písomný aj ústny prejav. Na hodnotenie písomných prác (tematických previerok, kontrolných previerok,  písomných testov) budeme používať klasifikačnú stupnicu : 

   100   –   90 %    =  1

     89   –   75 %    =  2

     74   –   50 %    =  3    

     49   –   25 %    =  4

     24  –     0 %     =  5

Ústne odpovede budú klasifikované známkou. Výborné výkony žiaka (praktické zručnosti pri pokusoch, teoretické vedomosti, aktivitu..) na  hodine bude učiteľ  hodnotiť slovne, motivačnou pochvalou. Projekty budú hodnotené známkou alebo slovne, obe hodnotenia však majú mať motivačný  charakter a povzbudzujúci vplyv na žiakov do ďalšej práce. Väčší dôraz bude učiteľ dávať na známku z previerok, písomných prác a ústnych odpovedí.  Žiak bude odpovedať minimálne 1 krát za štvrťroka. Na zistenie úrovni zvládnutia problému a motiváciu žiakov budú slúžiť krátke písomné previerky, ktoré si tvorí každý vyučujúci samostatne z ohľadom na schopnosti žiakov.

 

 

Vlastiveda

 

          Vlastiveda zahŕňa oblasť vzdelávania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja, regiónu i samotnej obce. Vlastiveda na 1. stupni ZŠ je obsahovo naplnená poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a dojmov z rodnej krajiny. Poznávanie svojej krajiny v časových premenách s dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Človek a príroda sa mení v čase a preto vnímanie regiónu a celej krajiny musí byť spojené s poznaním histórie. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym a historickým vzdelávaním.

Hodnotenie predmetu

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Budeme využívať rôzne druhy a formy hodnotenia a dodržiavať  zásady a spôsoby slovného hodnotenia. Vo vyučovacom procese budeme hodnotiť písomný aj ústny prejav. Na hodnotenie písomných prác (tematických previerok, kontrolných previerok,  písomných testov) budeme používať klasifikačnú stupnicu : 

   100   –   90 %    =  1

     89   –   75 %    =  2

     74   –   50 %    =  3    

     49   –   25 %    =  4

     24  –     0 %     =  5

Ústne odpovede a orientácia na mape budú klasifikované známkou. Výborné výkony žiaka (orientácia na mape, teoretické vedomosti, aktivitu..) na hodine bude  učiteľ  hodnotiť slovne, motivačnou pochvalou. Projekty budú hodnotené známkou alebo slovne, obe hodnotenia však majú mať motivačný charakter a povzbudzujúci vplyv na žiakov do ďalšej práce.

Väčší dôraz bude učiteľ dávať na známku z previerok, písomných prác a ústnych odpovedí. Žiak bude odpovedať minimálne 1 krát za štvrťroka. Na zistenie úrovni zvládnutia problému a motiváciu žiakov budú slúžiť krátke písomné previerky, ktoré si tvorí každý vyučujúci samostatne z ohľadom na schopnosti žiakov.

 

Etická výchova

 

             Predmetom etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a  hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálne  správanie a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Zameriava sa na výchovu k prosociálnemu správaniu, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných.../ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevencii porúch správania a učenia.

            Hodnotenie v predmete etická výchova je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č.22/2011 na hodnotenie žiakov/čok v základnej škole. Hodnotenie vo všetkých ročníkoch prebieha v rámci aktivít na každej vyučovacej hodine. Na plnenie cieľov etickej výchovy využívame sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci/  sa vzájomne hodnotia v závere aktivity. Na vyučovacích hodinách vyzdvihujeme aktívnu komunikáciu na hodinách, pozitívny vzťah ku skupine, spoluprácu a pomoc iným, tvorivosť. Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu. Povinne voliteľný predmet etická výchova nie je klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do  školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

Náboženská výchova

 

           Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je  výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú. Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť. Hodnotenie v predmete náboženská výchova je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č.22/2011 na hodnotenie žiakov v základnej škole. Hodnotenie vo všetkých ročníkoch prebieha v rámci aktivít na každej vyučovacej hodine. Naplnenie cieľov náboženskej výchovy využívame sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci sa vzájomne hodnotia v závere aktivity. Vyzdvihujeme aktívnu komunikáciu na hodinách, pozitívny vzťah ku skupine, spoluprácu a pomoc iným, tvorivosť. Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Povinne voliteľný predmet náboženská výchova,  nie je klasifikované známkou. Na

vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

Pracovné vyučovanie

 

          Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je  výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.

         Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

Hodnotenie predmetu

Žiak bude v priebehu školského  roka hodnotený v zmysle pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Bude hodnotený priebežne, na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne.

 

Hudobná výchova

 

        Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdávaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôležitú úlohu ako jedna z foriem realizácie tvorivosti každého človeka. Na primárnom stupni sa prirodzene a plynulo nadväzuje na rozvíjanie vrodených a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti a spontánnosti. Hudba má byť pre žiakov súčasne hrou a detského experimentovania. Hudobné činnosti predstavujú najrozmanitejšie formy styku žiaka s hudbou, dávajú možnosť spájať hudbu so slovom, pohybom, hrou na detských hudobných nástrojoch. Hudobné činnosti treba usmerňovať tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta. Každá hudobná činnosť musí byť zmysluplná, zameraná na splniteľnosť, stimuláciu najschopnejších žiakov a podporovanie najslabších žiakov. V primárnom vzdelávaní je nutné dodržiavať postup od hudobných zážitkov k vedomostiam a prostredníctvom nich k aktívnemu vnímaniu umeleckého diela. Hudobná výchova pomáha rozvíjať citový svet žiaka. V intenciách tvorivo-humánnej výchovy a vzdelávania je hlavným zámerom hudobnej výchovy optimálne formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie žiaka tak, aby si prostredníctvom komunikácie s hudbou vytvoril svoj progresívny a kreatívny spôsob bytia v 21.storočí.

Hodnotenie a klasifikácia žiakov dostáva v predmete hudobná výchova špecifický charakter. Aj keď spev tvorí jadro hudobnej výchovy, nemal by byť jediným zdrojom hodnotenia žiaka. Pre objektívne hodnotenie musíme brať do úvahy: kvalitu speváckeho prejavu, uvedomelé  chápanie hudby, vzťah k hudbe a orientačné schopnosti v hudobnej kultúre, poznatky a návyky vzťahujúce sa na hudobné umenie. Ostatné hudobné prejavy /hudobno-pohybový a inštrumentálny/ budú dobrou pomôckou pri komplexnom pohľade na hudobný rozvoj žiaka. Pri hodnotení rešpektujeme aj záujmy žiakov, dáme im možnosť uplatniť rôzne záujmy: vybrať si pieseň na spev, zvoliť si činnosť na interpretáciu rytmu /spev, nástroj, pohyb/.Náukové vedomosti budú mať len druhotný význam. Základnými kritériami na hodnotenie sú požiadavky učebných osnov príslušného ročníka. Žiak bude hodnotený v priebehu školského roka v zmysle Metodického pokynu na hodnotenie žiaka schváleného MŠ SR. Žiak bude hodnotený priebežne, na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne.

 

Výtvarná výchova

 

         Gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry, ktorú zabezpečuje VV, je v súčasnosti jednou z najdôležitejších zložiek poznávania a interpretácie sveta, umožňuje plne hodnotne komunikovať a vnímať realitu, vyhnúť sa manipulovateľnosti v oblasti reklamy, multimédií a rozvíja tvorivý prístup v sebavyjadrovaní žiaka. Výtvarná výchova je činnostný predmet. Zahŕňa okrem tradičných /kresba, maľba, modelovanie, grafika/ a nových výtvarných disciplín /fotografia, objekt, inštalácia akčné a konceptuálne umenie/ aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn, fotografia, film a video, architektúra a elektronická tvorba obrazu. Zahŕňa aj tvorivé experimentovanie a tým u žiaka rozvíja súčasné myslenie o svete a jeho vyjadrovanie a poznávanie tradície z hľadiska súčasnosti. VYV rozvíja u žiaka cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu i analytické myslenie.

 

Hodnotenie:

Okrem ústneho hodnotenia je ďalšou formou známkovanie. Hodnotíme škálou 1-5, no volíme citlivý prístup a pozitívne motivujeme pre ďalší výkon. Nie je nutné známkovať každú prácu. Je na voľbe učiteľa, ktoré práce bude známkovať a ktoré poskytnú dostatočný obraz o žiakových kvalitách a vývoji. Priebeh vytvárania postojov – prístup k tvorivým činnostiam, záujem o sebavyjadrenie, otvorenosť voči novým skúsenostiam, vlastný tvorivý postoj, cieľavedomosť pri riešení, záujem o edukačné témy i prípravné fázy, schopnosť spolupráce, schopnosť prezentácie názoru a jeho obhajoba. Stupeň nedostatočný neodporúčame v celkovom hodnotení žiaka; v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu).

 

Telesná  výchova

 

           Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu - pohybových cvičení, kurzom základného plávania, aktivitami v ŠVP a cvičeniami v prírode  2 – krát ročne a aktivitami turistického charakteru. Korčuľovanie, sánkovanie  sú aktivity, ktoré  pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov.

Hodnotenie predmetu.

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Na klasifikáciu žiaka na hodinách telesnej výchovy budeme využívať a posudzovať  jehoprístup a postoje, najmä jeho vzťah k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálne správanie a adaptáciu.

Pri hodnotení si budeme všímať rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka. Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove budeme realizovať nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, ale aj  jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť. Ďalej si budeme všímať, či sa žiak angažuje v mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Na hodinách telesnej výchovy budeme využívať aj motivačné hodnotenie –  slovné hodnotenie (pochvalu, povzbudenie,..).Žiak bude hodnotený známkou, kde učiteľ zohľadní všetky hore uvedené skutočnosti. Kde učiteľ môže využívať pomocné posudzovacie škály,  testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.

Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný

2 – chválitebný

3 – dobrý

4 – dostatočný

5 – nedostatočný

 

.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. STUPEŇ

 

Slovenský jazyk a literatúra

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR.

Pri hodnotení žiaka bude učiteľ vychádzať nielen z písomného a ústneho skúšania, ale aj z celkového prístupu žiaka k vyučovaciemu procesu a plneniu študijných povinností.

Žiak bude preverovaný a hodnotený verbálnou a písomnou formou. Pri verbálnej forme budú posudzované: pochopenie obsahu, samostatnosť, úroveň slovnej zásoby, kreativita, dodržanie formy jazykového prejavu. Formou písomných kontrol budú: diktáty, školské písomné práce, testy a previerky z jednotlivých tematických celkov, pravopisné cvičenia a vlastná tvorba.

Testy a previerky sa budú hodnotiť na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií:

100% - 90% - výborný

89% - 75% - chválitebný

74% - 50% - dobrý

49% - 25% - dostatočný

24% - 0% - nedostatočný

Školské písomné práce sa budú hodnotiť dvoma známkami, prvá známka posudzuje obsahovú a štylistickú úroveň práce a druhá hodnotí pravopis a celkovú úpravu slohovej práce.

Kontrolné diktáty sa budú hodnotiť na základe počtu chýb:

0 – 1 – výborný

2 – 3 – chválitebný

4 – 7 – dobrý

8 – 10 – dostatočný

11 a viac – nedostatočný

Pri hodnotení práce žiaka sa bude posudzovať i zapájanie sa do súťaží organizovaných školou, mimoškolskými organizáciami. Hodnotená bude i prezentácia projektov. Pri splnení cieľov tohto predmetu naučíme žiaka správne čítať text, pochopiť jeho význam a zároveň mu ukážeme cestu do sveta literatúry i do ďalšieho vzdelávania. Chceme docieliť, aby naši žiaci dobrovoľne siahali po literatúre z vlastného presvedčenia, nie z donútenia. Predmet im posilní sebavedomie a uľahčí vystupovanie na verejnosti. Pri hodnotení žiaka sa opierame o Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Pri klasifikácii žiakov sú pre vyučujúcich smerodajné vytvorené hodnotiace tabuľky na klasifikáciu žiakov, ktoré sú uvedené v pláne PK. Pri splnení cieľov tohto predmetu si žiaci zdokonalia a upevnia vedomosti z predmetu Slovenský jazyk a naučíme žiaka správne aplikovať teoretické poznatky do praxe. Žiak sa naučí text podrobiť všestrannému jazykovému rozboru. Pri hodnotení žiaka sa opierame o platné metodické pokyny na hodnotenie žiakov základnej školy.

 

Hodnotiace kritériá:

 Stupeň 1 (výborný): Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný): Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý): Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný): Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný): Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

 

 Predmet hodnotenia a klasifikácie:

- osvojenie poznatkov o fonetickej, fonologickej, morfologickej, syntaktickej stavbe jazyka, o význame slov a o ich stavbe

- osvojenie pravopisnej normy

- osvojenie návyku spisovnej výslovnosti

- osvojenie a prehlbovanie spisovného vyjadrovania

- osvojenie čitateľských zručností - rozvoj komunikácie

- osvojenie princípov štylizácie a kompozície súvislých ústnych i písomných jazykových prejavov

 - osvojenie poznatkov z vývinu jazyka

 - osvojenie poznatkov zo slovenskej a svetovej literatúry

 - osvojenie poznatkov z teórie literatúry

Hodnotenie písomných prác:

1. Diktáty – za chybu sa počíta akákoľvek chyba z prebratého učiva. Ak sa vyskytne tá istá chyba v tom istom slove niekoľkokrát, počíta sa za jednu chybu. Chyba rovnakého významu v rôznych slovách sa počíta ako chyba v ďalšom slove. Hodnotenie zlej úpravy sa nesmie zarátať do známky za diktát. Známka sa napíše číslicou a uvedie sa počet chýb. Kontrolný diktát – súvislý text, analýza nedostatkov a následná oprava. Na napísanie a analýzu kontrolného diktátu sú vyčlenené 2 vyučovacie hodiny.

 

Maximálny počet slov v diktáte:

 5. ročník = 50 – 60  plnovýznamových slov

 6. ročník = 61 – 70  plnovýznamových slov

 7. ročník = 71 - 80  plnovýznamových slov  (100 slov)

 8. ročník = 81 - 90 plnovýznamových slov   (120 slov)

 9. ročník = 91 – 100 plnovýznamových slov   (150 slov)

Klasifikačná norma pre diktát (pre všetky ročníky rovnaká)

- Stupeň 1 – počet chýb 0 – 1

- Stupeň 2 – počet chýb 2 – 3

- Stupeň 3 – počet chýb 4 – 7

- Stupeň 4 – počet chýb 8 – 10

- Stupeň 5 – počet chýb 11 a viac

2. Slohové práce – hodnotíme štylistickú, štylizačnú, kompozičnú a pravopisnú stránku i grafickú úpravu. Vyhodnotíme slohovú prácu 2 známkami:

 

Sloh (kompozičná známka), pravopisná a grafická úprava. Známku napíšeme slovom v tvare prídavného mena. Nácvičné slohové práce píšeme podľa potreby a nie sú klasifikované. Časová dotácia na kontrolnú slohovú prácu – 3 vyučovacie hodiny. Príprava, písanie a oprava.

3. Kontrolné práce – vstupná písomná práca (učivo z predchádzajúcich ročníkov), polročná písomná práca a výstupná písomná práca (zhrnutie poznatkov z daného ročníka). Kontrolnú prácu treba hodnotiť percentom úspešnosti, napísať počet dosiahnutých percent a známku číslicou.

 

Individuálna logopedická intervencia

Rozvíjanie špecifických funkcií

Terapeuticko – korekčné cvičenia

 

Žiak bude hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami, ktoré boli schválené ministerstvom SR 6164/96- 153 z dňa 12.12. 1996 s platnosťou od 1.1.1997. Žiak je hodnotený slovne: absolvoval/a.

 

 

 

 

Cudzí jazyk

 

Anglický jazyk

 

Používaná učebnica  anglického jazyka Project je členená na niekoľko celkov, čo vyvoláva potrebu písomného testovania žiakov po ich ukončení t.j. 6 resp. 8 testov .

Kratšie testy ako  i  motivačné  hodnotenie ústnych výstupov a projektov je na  rozhodnutí pedagóga

 

Pri splnení výchovno-vyučovacích cieľov týchto hodín sa žiak naučí prirodzene sa orientovať aj v jednoduchšom cudzojazyčnom prostredí, bude viac rozvitá jeho spoločenská, individuálna a profesijná akcieschopnosť v rámci krajín Európskej únie.

Hodnotenie predmetu vyjadruje mieru dosiahnutej úrovne a kvality osvojenia vedomostí, zručností a návykov. Vychádza z platných učebných osnov a vzdelávacích štandardov z daného predmetu a je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č. 22/2011-R z 01. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Na hodinách žiaci preukazujú získané vedomosti a zručnosti.

Hodnotenie výkonov:

- v oblasti rečovej recepcie (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením),

- jazykového systému (slovná zásoba, gramatika),

- kvalitatívne metódy v oblasti interakcie (dialogický ústny prejav),

- v oblasti rečovej produkcie (monologický ústny prejav, písanie),

- IKT vo vyučovaní (využívanie interaktívnej tabule na rozvoj zručností),

- tvorba projektov (domáca príprava s použitím rôznych dostupných materiálov, rozvoj zručností samostatnej práce).

 

Hodnotenie sa má uskutočňovať v prvom rade pozitívne, to znamená, najprv sa zistí čo žiak v ústnom alebo písomnom prejave pri skúšaní dokázal. Až na druhom mieste sa berie ohľad na chyby, nedostatky a slabosti v jeho výkone. Pri hodnotení výkonov má vyučujúci zohľadniť nielen aktuálnu úroveň ovládania jazyka ale aj pokrok, ktorý žiak dosiahol v učení v zmysle podpory motivácie učiť sa jazyky.

Požiadavky na výstup

- zvládnutie základnej písomnej a ústnej komunikácie k danej téme

- pochopenie jednoduchého písaného a počutého textu

- pochopenie jednoduchých príkazov, povelov a inštrukcií

- dorozumievanie jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom

- vedenie jednoduchého dialógu

- jednoduché rozprávanie o bežných témach: o sebe, rodine, móde, záľubách, voľnom čase, nakupovaní, škole

- vedenie jednoduchej korešpondencie

- vytvorenie projektov

 

Prospech sa klasifikuje 5 stupňami:

1– výborný 2 – chválitebný 3 – dobrý 4 – dostatočný 5 – nedostatočný

1.stupeň - výborný

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo

využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení praktických úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

2.stupeň - chválitebný

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

3.stupeň - dobrý

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

4.stupeň – dostatočný

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

5.stupeň - nedostatočný

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Vnútorné dohovory:

Písomné práce:

V učebnici je 6 tém – lekcií. Každá je ukončená testom (6 až 8 testov) na overenie vedomostí z daného učiva. Jedna vyučovacia hodina je venovaná rozboru testu. V písomných prácach je obsiahnuté učivo, ktoré je v osnovách. Žiak je povinný absolvovať dôležitú písomnú prácu v náhradnom termíne. Písomné práce, päťminútovky, ústne odpovede – priebežne.

Ústne hodnotenie:

- tvorivosť

- práca s informáciami

- zorganizovanie práce

- aplikácia poznatkov

- kvalita ústneho prejavu

 

Postupy a zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Hodnotenie musí byť:

- zrozumiteľné a jednoznačné

- pedagogicky zdôvodniteľné

- odborne správne

- porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka

 

Nemecký jazyk

 

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Bude hodnotený priebežne, na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne. V priebehu školského roka  žiak získa minimálne 4 známky z ústnej odpovede (konverzácia, opis obrázku, reprodukcia textu, rozprávanie), 2 z gramatického testu (ukončenie projektu - lekcie). Ako motivácia môžu slúžiť aj známky za aktivitu na hodinách, čítanie textu s porozumením, krátke previerky zo slovnej zásoby a pod. Gramatický test, a ústne odpovede tvoria základ klasifikácie žiaka. Pri výslednej klasifikácií zohľadňujeme aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách (v zmysle príslušného Metodického pokynu pre hodnotenie žiakov (aj so zdravotným znevýhodnením) na základnej škole.

 

Ruský jazyk

     Žiak  bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Bude hodnotený priebežne, na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne. V priebehu školského roka získa žiak minimálne  4 známky z ústnej odpovede a 2 z gramatického testu. Gramatické testy, ústne odpovede tvoria základ klasifikácie žiaka.  Pri celkovej klasifikácii sa bude zohľadňovať aktivita žiaka na hodinách, systematickosť a kvalita jeho domácich úloh, pokrok, ktorý žiak dosahuje, celková systematická pripravenosť žiaka na vyučovanie.

 

Matematika

 

Vnútorný systém hodnotenia žiakov na II. stupni v predmete matematika vychádza z Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ.

 

Žiak bude hodnotený priebežne, bude používané sumatívne aj formatívne hodnotenie žiaka. Na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne.

 

Na diagnostiku vstupných a výstupných vedomostí budú využívané vstupné a výstupné diagnostické testy zostavované predmetovou komisiou matematiky, ktoré budú mať pre všetkých žiakov daného ročníka rovnaký obsah(žiaci 9.ročníka výstupný test nebudú písať).

 

V priebehu školského roka sa realizujú 3 štvrťročné písomné práce žiakov 5. – 8.ročníka.

Žiaci 9. Ročníka budú písať 4 štvrťročné písomné práce. Tieto  písomné práce budú tvoriť základ klasifikácie žiaka.  Ak písomná práca, alebo príklad z písomnej práce nedosiahne úspešnosť aspoň 50 %, písomná práca alebo príklady sa budú opakovane preverovať písomnou formou.

 

Na zistenie úrovni zvládnutia problému a motiváciu žiakov budú slúžiť tematické a  krátke písomné previerky, ktoré si tvorí každý vyučujúci samostatne z ohľadom na schopnosti žiakov.

 

Učiteľ môže podľa vlastného uváženia dovoliť žiakovi opravnú písomnú skúšku.

 

Ako motivácia môžu slúžiť aj známky za správne a rýchle vyriešenie problémových úloh zadaných na hodine, ktoré budú mať menší dopad na celkovú klasifikáciu žiaka.

 

Pri hodinovej dotácii 5h/1 týždeň bude žiak ústne skúšaný aspoň 1-krát v štvrťročnom klasifikačnom období.

Previerky do 30 minút nemusia byť vopred oznámené žiakom. Previerkam nad 30 minút vždy predchádza opakovanie.

 

Ústne hodnotenie je ďalšou formou hodnotenia žiaka. V matematike sa obvykle ústne hodnotí schopnosť žiaka riešiť konkrétnu úlohu. Poskytuje žiakovi spätnú väzbu o stave jeho vedomostí a zručností. Účelom  je, aby žiak i učiteľ vedeli, v čom sú slabé miesta žiakov, o čom majú nesprávnu predstavu, v čom vynikajú. Táto forma hodnotenia neslúži ako podklad ku klasifikácii, má motivačnú funkciu a funkciu spätnej väzby.

Domáce úlohy zadávané učiteľom žiakovi sú povinné. Ak si  ich žiak nevypracuje, učiteľ má právo overiť si zvládnutie učiva písomnou alebo ústnou skúškou,.

 

 

 

 

Informatika  

Žiaci budú hodnotení priebežne slovne a známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Žiak bude hodnotený priebežne, na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne. Hodnotiť sa budú hlavne výstupy, ktoré žiak vytvorí po samostatnej práci, ktoré budú tvoriť základ klasifikácie žiaka. Hodnotiť sa bude hlavne schopnosť žiakov samostatne prakticky vyriešiť problém alebo zadanú úlohu. Počas ¼ ročného klasifikačného obdobia bude žiak aspoň raz ohodnotený.

Pri záverečnom – sumatívnom hodnotení žiaka v jednotlivých klasifikačných obdobiach má každá známka rovnakú váhu.

 

  1. Pri klasifikácii výsledkov v informatike sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
    1. schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
    2. schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
    3. schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
    4. porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
    5. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine žiakov.

 

          Pri  projektoch sa hodnotí:

  • odborná úroveň;
  • kvalita výstupu, grafická úroveň;
  • úroveň obhajoby;
  • využitie dostupných zdrojov – internet, použitá literatúra;
  •    vypracovanie protokolu na požadovanej úrovni.

 

 

 

Fyzika

 

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle Metodických pokynov č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ.

Bude hodnotený priebežne, bude používané sumatívne aj formatívne hodnotenie žiaka. Na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne..

V priebehu školského roka sa zrealizujú testy po prebratí daného tematického celku, ktoré budú tvoriť základ klasifikácie žiaka.

Na zistenie úrovni zvládnutia problému a motiváciu žiakov budú slúžiť krátke písomné previerky, ktoré si tvorí každý vyučujúci samostatne z ohľadom na schopnosti žiakov.

Ako motivácia môžu slúžiť aj známky za správne a rýchle vyriešenie problémových úloh zadaných na hodine, žiacke pokusy, alebo hodnotenie projektov, ktoré budú mať menší dopad na celkovú klasifikáciu žiaka.

Na rýchle a efektívne zabezpečenie spätnej väzby budú slúžiť:

-krátke písomné previerky

-písomné testy.

 

Previerky do 30 minút nemusia byť vopred oznámené žiakom. Previerkam nad 30 minút vždy predchádza opakovanie po každom tematickom celku.

Ústne hodnotenie

Je ďalšou formou hodnotenia žiaka. Termíny tohto skúšania určuje vyučujúci a nemusí ich žiakovi dopredu oznámiť. Skúšaný žiak dostane otázky v ústnej alebo v písomnej forme (na tabuľu), na ktoré odpovedá ústne alebo písomne. Otázky môžu mať charakter riešenia úloh (z doteraz prebraného učiva tematického celku), môžu sa týkať niektorých z už absolvovaných aktivít. Môže ísť aj o rozbor vybraného fyzikálneho javu, o vysvetlenie fyzikálneho pojmu resp. definície, alebo o vykonanie nejakého experimentu, či úlohy na počítači. Okrem fyzikálnej správnosti odpovede bude hodnotená aj úroveň fyzikálneho vyjadrovania. Podmienka klasifikácie: Každý žiak musí absolvovať počas klasifikačného obdobia aspoň jednu odpoveď. Žiak môže dobrovoľne vypracovať domáci projekt, ktorým si môže zlepšiť výslednú známku z predmetu. V rámci projektu doma vytvorí fyzikálnu hračku a svoju prácu dokumentuje písomne, obrázkami, fotografiami či videom a odprezentuje pred triedou.

 

 

 

Chémia

 

Žiaci budú hodnotený podľa metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ.  Pri polročnej klasifikácii budú vyučujúci vychádzať nielen z výsledkov písomného, praktického a ústneho skúšania, ale aj z celkového prístupu žiaka  k vyučovaciemu procesu a plneniu študijných povinností a podiel žiaka na spoločnej práci pri tvorbe projektu.

Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov sa bude uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou sa bude kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v rozsahu 5 – 20 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií:

100% - 90% - výborný

89% - 75% - chválitebný

74% - 50% - dobrý

49% -25 % - dostatočný

24% - 0% - nedostatočný

Vyučujúca chémie môže skúšať nové učivo písomnou formou (5-10 min.) s pridaním troch otázok z opakovania.

Pri praktických aktivitách sa bude hodnotiť úroveň osvojenia praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom.

Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní.

 

 

 

 

 

Biológia

Žiak bude v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR.

Bude hodnotený priebežne, bude používané sumatívne aj formatívne hodnotenie žiaka. Na hodnotenie budú použité klasifikačné stupne. V priebehu jedného štvrťročného klasifikačného obdobia bude hodnotený aspoň raz ústnou skúškou z vybraného tematického celku, po skončení tematických celkov budú nasledovať testy, ktoré budú tvoriť hlavnú časť klasifikácie žiakov. Na zistenie aktuálnych vedomostí a na motiváciu žiakov budú slúžiť krátke písomne previerky. Motivačnú funkciu budú mať známky za praktické práce. V hodnotení praktických prác sa bude zohľadňovať schopnosť žiaka samostatne alebo v skupine pracovať na riešení daného problému, zručnosti pri práci s pomôckami a biologickým materiálom, schopnosť samostatne vytvoriť závery s pozorovaných javov, ktoré písomnou formou sformuluje do daného pracovného listu. Pri ústnej skúške sa bude hodnotiť schopnosť žiaka samostatne, zrozumiteľne, presne vysvetliť a zhrnúť poznatky, schopnosť adekvátne a pohotovo reagovať na doplňujúce otázky, celistvosť nadobudnutých poznatkov, ovládanie základných pojmov a definícií.

 

 

 

Dejepis

 

Pri hodnotení žiakov sa vychádza predovšetkým z obsahového a výkonového

štandardu, ktorý je smerodajný pre objektívne posúdenie žiakových kompetencií a vedomostí.

Stupnica známok od 1 do 5 vystihuje mieru nadobudnutých vedomostí a zručností

v predmete dejepis. Pre úspešné zvládnutie predmetu sa očakáva ich nadobudnutie

a prezentácia v podobe ústnej - odpoveď, ale aj v písomnej podobe (po každom tematickom celku) vo forme testu.

Osobitne sa hodnotia projekty, prípadne individuálna aktivita pri daných úlohách. Cieľom dejepisu ako takého je, aby žiaci správne používali nielen historické pojmy, ale i ostatné, ktoré sa v kontexte dejepisného učiva objavia.

Práve primerané používanie týchto pojmov v bežnom prejave a schopnosť dejepisné učivo

aplikovať v dnešnom svete je podstatná a vysoko hodnotená.

Kritériá pri hodnotení žiakov z predmetu dejepis:

Stupeň 1 ( výborný )

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 ( chválitebný )

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové

kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 ( dobrý )

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činnosti sú menej kvalitné.

Stupeň 4 ( dostatočný )

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh, s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 ( nedostatočný )

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činnosti a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Pri ústnych odpovediach bude dôraz pri hodnotení kladený na: tvorivosť žiaka, schopnosť pracovať s informáciami, správne chronologické zoraďovanie dejinných udalostí, vyvodzovanie záverov zo získaných vedomostí, schopnosť spájať dejinné súvislosti, aplikácia nadobudnutých poznatkov, kvalita ústneho prejavu, ovládanie historických pojmov, vyvodzovanie záverov pre súčasnosť z poznatkov o minulosti.

 

 

 

Geografia

sa bude hodnotiť podľa platných metodických pokynov schválených MŠ priebežne počas školského roka nasledovnými spôsobmi:

- hodnotenie  ústnych  odpovedí  žiaka  v každom klasifikačnom období,  pri  odpovedi  bude kladený dôraz  na schopnosť žiaka  používať mapu, vyvodzovať  súvislosti  a  praktické dôsledky, nie na memorovanie učiva

- hodnotenie písomných previerok  rôzneho druhu / testy,  slepé mapy, doplňovačky, otvorené otázky  ..../

- hodnotenie  aktivity na hodine, zapájania sa do práce, sledovania aktuálnych udalostí a pod.

-  projekty sa nehodnotia známkou, slúžia len na zopakovanie a doplnenie učiva

- najdôležitejšie sú známky  z ústnych a písomných odpovedí

 

Predmet Geografia bude klasifikovaný známkou. Pri jeho klasifikácii budeme vychádzať z Metodického pokynu č.22/2011-R z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

 

 

 

Občianska náuka

 

Žiaci budú v predmete občianska náuka klasifikovaní podľa  Metodického  pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Pri hodnotení žiaka na hodinách občianskej náuky bude kladený dôraz na jeho tvorivosť, schopnosť orientovať sa v danej téme a vedieť ju aktualizovať na konkrétnych príkladoch, nadobudnuté teoretické poznatky vedieť aplikovať do praxe . Tiež na kvalitu ústneho prejavu, schopnosť formulovania svojich kritických postojov a aktívny prístup k riešeniu zadaných problémových úloh a projektov.

Overovanie vedomostí v každom polroku bude minimálne jedenkrát ústnou a jedenkrát písomnou formou. V 8.a 9. ročníku bude žiak v každom polroku hodnotený za prípravu týždenného politicko-ekonomického prehľadu z diania  na Slovensku a v zahraničí (aktuality). Získa spolu minimálne  2 známky za polrok.

Hodnotenie na základe dokumentu: Metodický pokyn č. 22/2011. Tento dokument nadobudol účinnosť 1. mája 2011.

Stupne a kritéria hodnotenia:

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činnosti sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh, s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činnosti a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

 

Etická výchova

 

     Cieľom výchovy k etickému správaniu nie je len osvojenie si určitého správania ale aj snaha priviesť žiakov k vnútornej potrebe takéhoto správania. Výchova k prosociálnosti, vzhľadom na takýto náročný dlhodobý cieľ prostredníctvom dosahovania čiastkových cieľov, je náročným a dlhodobým procesom. Vzhľadom na tieto špecifiká sa predmet  na základe prerokovania a odsúhlasenia pedagogickej rady školy neklasifikuje. Hodnotí sa slovne – absolvoval.     

Hodnotenie vo všetkých ročníkoch prebieha v rámci aktivít na každej vyučovacej hodine. Na plnenie cieľov etickej výchovy využívame sebahodnotenie i hodnotenie iných – žiaci sa vzájomne hodnotia v závere aktivity. Vyzdvihujeme aktívnu komunikáciu na hodinách, pozitívny vzťah ku skupine, spoluprácu a pomoc iným, tvorivosť. Hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu.

Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. NBV/ETV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

 

 

Náboženská výchova

 

 

Hodnotenie zo strany učiteľaposkytuje žiakovi spätnú väzbu v jeho práci a prístupu k vyučovaniu. Hodnotenie musí byť:

zrozumiteľné a jednoznačné

pedagogicky zdôvodniteľné

odborne správne

porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka

vždy doložiteľné, učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka

 

Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova

Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických a praktických úloh.

Pri súhrnnej klasifikácii  hodnotí:

učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách osvojené kľúčové kompetencie stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich kompetencií

predmet sa hodnotí slovne bez klasifikácie, hodnotenie má motivačný charakter.

 

 

Hodnotenie v predmete náboženská výchova je v súlade s Metodickým pokynom MŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov v základnej škole.

Povinne voliteľné predmety, vyučované ako alternatívne predmety, t.j. NBV/ETV nie sú klasifikované známkou. Na vysvedčenie a do školskej dokumentácie sa pri hodnotení uvádza slovo absolvoval/a.

 

 

 

   Technika

  Predmet je hodnotený podľa klasifikačného poriadku, hodnotené sú praktické činnosti a samostatné projekty žiakov.

     Celoročne sa hodnotí:

- vzťah k práci, pracovnému kolektívu, pracovným činnostiam,

- osvojenie praktických zručností, zvládnutie účelných pracovných postupov,

- aktivita, samostatnosť, tvorivosť, kooperatívnosť,

- kvalita výsledkov práce,

- dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia,

- hospodárne zaobchádzanie s materiálom a pomôckami.

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov postupujeme podľa metodického pokynu MŠ SR č. 22/2011 účinného od 01. mája 2011.

Žiak získa za polrok minimálne dve známky.

Žiaci sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.22 /2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Hodnotíme teoretické vedomosti a praktické aktivity.

Každý žiak vytvorí za polrok minimálne jeden projekt, jeden referát alebo jeden finálny výrobok podľa určenej témy. Získa spolu minimálne 3 známky za polrok.

 Kritéria hodnotenia:

Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie a ich postupné dosahovanie na zreteli. Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku: a/ priebeh vytvárania postojov záujem o pracovné činnosti, teoretické vedomosti a o estetizáciu životného prostredia, schopnosť spolupracovať pri kolektívnych prácach, schopnosť posúdiť svoj výkon a vedomosti, výkon spolužiakov,

                             b/ priebeh získavania zručností a spôsobilostí žiak si osvojí teoretické vedomosti na požadovanej úrovni, žiak vedomosti dokáže uplatňovať pri praktických zručnostiach primeraných jeho veku, tvorivo pristupuje k manuálnym zručnostiam, vie sa orientovať v jednoduchých technických výkresoch a podľa nich zhotoviť výrobok,

                             c/ priebeh získavania technických vedomostí vedomosti z oblasti techniky, poľnohospodárstva a prvkov sveta práce súvisiacich s činnosťou človeka na Zemi, poznanie najvýznamnejších technických diel vo svete, na Slovensku, poznanie technologických postupov, poznanie poľnohospodárskych regiónov Slovenska, sveta a pestovanie jednotlivých plodín v nich, vedieť technologické postupy pestovania plodín, ovocných drevín a chov zvierat mierneho pásma.

Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

Výborný: žiak spĺňa kritériá (a-c) na vynikajúcej úrovni je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje svoje zručnosti, vedomosti v úlohách úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na manuálne zručnosti

Chválitebný: je menej samostatný, tvorivý a iniciatívny, menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave potrebuje sústavnú pomoc učiteľa

Dobrý: žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť, je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa

Dostatočný: žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu

Nedostatočný: žiak nespĺňa kritériá

 

 

Hudobná výchova

 

Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakov ako aj  zohľadňovať danosti, snahy a záujem o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň  hudobných činností a vedomostí. Hodnotiť aktuálny výkon žiaka vzhľadom na jeho možnosti.  Hodnotenie HUV vyžaduje osobný, diferencovaný prístup k žiakovi.

 

 

Forma hodnotenia:

– ťažiskovou formou hodnotenia je slovné hodnotenie výkonu a vedomosti žiaka na základe pozorovania,

– hodnotenie známkou

 

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov postupujeme podľa metodického pokynu MŠ SR č. 22/2011 účinného od 01. mája 2011.

Žiak získa za polrok minimálne  1 známku za praktické činnosti - spev, tanec, rytmické sprievody. Počas školského roka vypracuje každý žiak dva projekty, ktoré budú klasifikované.

U žiaka primerane veku hodnotíme:

a) schopnosť spievať na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom a využívať získané spevácke, intonačné a sluchové zručnosti a návyky,

b) orientáciu žiaka v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

c) hru a tvorbu jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských rytmických nástrojoch,

d) orientáciu v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,

e) pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,

f) integráciu a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácií hudobno-dramatických činností,

g) aktivitu a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia.

Pri hodnotení priebehu získavania hudobných vedomostí u žiaka primerane veku hodnotíme:

a) vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

b) poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,

c) poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejších diel, vedieť ich zaradiť do hudobných období

Stupne hodnotenia podľa uvedených kritérií:

Stupňom výborný žiaka klasifikujeme, ak je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách, ktoré úspešne rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave; dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie; má aktívny záujem o hudobné umenie; individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných hudobných činnostiach.

Stupňom chválitebný žiaka klasifikujeme, ak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý; menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave; potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.

Stupňom dobrý žiaka klasifikujeme, ak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť, je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.

Stupňom dostatočný žiaka klasifikujeme, ak žiak realizuje edukačné úlohy na veľmi nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.

Stupňom nedostatočný žiaka klasifikujeme, ak nespĺňa žiadne kritériá.

 

Výtvarná výchova

 

Žiaci budú v predmete VYV klasifikovaní na vysvedčení známkami. Nie je potrebné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Vo vyšších ročníkoch hodnotíme škálou od 1 do 5, pretože škola nepoužíva pri hodnotení slovné hodnotenie. Učiteľ hodnotí žiaka primerane veku, pričom kritériá sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami. Do úvahy sa berie:

  • priebeh vytvárania postojov žiaka (otvorenosť, cieľavedomosť, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať a schopnosť hodnotiť prácu)
  • priebeh získavania zručností a spôsobilostí (technické a formálne zručnosti, mentálne spôsobilosti t.j. vnímanie, predstavivosť a fantázia)
  •  priebeh získavania vedomostí (znalosť výtvarného umenia, pochopenie a interpretácia výtvarného diela, znalosť techník)
  • schopnosť realizácie výsledného artefaktu

 

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov postupujeme podľa metodického pokynu MŠ SR č. 22/2011 účinného od 01. mája 2011.

Žiak získa za polrok minimálne dve známky za praktické činnosti.

Stupne hodnotenia podľa uvedených kritérií:

Stupňom výborný žiaka klasifikujeme, ak je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách, ktoré úspešne rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave; žiak je tolerantný voči tvorivým prejavom iných žiakov, názorov a vkusu.

Stupňom chválitebný žiaka klasifikujeme, ak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý; menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave; potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.

Stupňom dobrý žiaka klasifikujeme, ak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť, je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.

Stupňom dostatočný žiaka klasifikujeme, ak žiak realizuje edukačné úlohy na veľmi nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.

Stupňom nedostatočný žiaka klasifikujeme, ak nespĺňa žiadne kritériá.

 

 

Telesná a športová výchova

 

Obsah vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova  tvorí systém pohybových aktivít, poznatkov, pravidiel, záujmov a ďalších hodnôt. Rozlišuje osobitosti chlapcov a dievčat, aplikujú sa v ňom tradičné  druhy športov a cvičení. Učebné osnovy vychádzajú z dvojhodinovej týždennej dotácie pre telesnú výchovu, minimálnej pre splnenie cieľov a naplnenie obsahu základného učiva.

Učivo predmetu sa diferencuje na základné a výberové.
Základné učivo je záväzné:

  1. poznatky z telesnej kultúry
  2. diagnostikovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti žiakov
  3. poradové cvičenia
  4. kondičné, koordinačné a kompenzačné cvičenia
  5. cvičenia a poznatky z atletiky, gymnastiky, športových hier,  posilňovania,
  6. kondičnej prípravy, a lyžovania.

 

Výberové učivo je zamerané na rozšírenie ponuky pohybových aktivít zo základného učiva. Obsah výberového učiva sa určí podľa záujmov a potrieb žiakov, podmienok školy, jej tradícií. Progresívnou formou je problémové a programové vyučovanie, ktoré zvyšujú úroveň osvojenia pohybových zručností a aktivitu žiakov vo vyučovacom procese.
Vzhľadom na diferencované materiálne a priestorové podmienky školy učitelia TV prispôsobili učivo TV konkrétnym podmienkam a pristupujú k vymedzeniu obsahu ako k otvorenému systému, t.j. dopĺňajú ho, prípadne i redukujú, a to v závislosti od vlastných podmienok, záujmu žiakov, miestnych tradícií a ďalších potrieb, ale vo vzťahu k základným cieľom.

Predmet sa hodnotí známkou podľa vzdelávacích štandardov pre telesnú výchovu  v súlade s Metodickým pokynom č.22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základnej školy č.2011-3121/12824:4-921 platného od 1.mája 2011, zákonom č.245/ 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Vyhláškou MŠVVaŠ SR č.320/2008 Z.z. o základnej škole a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

 

 

Kvalifikačné stupne na TŠV

S t u p e ň   1   (výborný)

Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti žiaka a ďalšej merateľnej pohybovej výkonnosti sa rovná aritmetickému priemeru hodnôt populácie alebo je vyššia. Žiak si osvojil hodnotenú pohybovú činnosť tak, že ju vykonáva technicky správne, účelne, rytmicky. Orientuje sa v priestore, má vznosné  držanie tela, pohyb v súlade s hudbou. V pohybovej činnosti preukazuje samostatnosť, tvorivosť. V hre je iniciatívny, dodržiava pravidlá a účelne uplatňuje osvojené herné činnosti. Vedomosti žiaka sú celistvé a presné Uplatňuje ich samostatne pri riešení úloh. Má aktívny vzťah k telovýchovnej a športovej  činnosti, má záujem o vlastné telesné zdokonaľovanie. Je aktívny v mimoškolskej a športovej činnosti.

S t u p e ň  2  (chválitebný)

Žiak vykonáva pohyb – s drobnými chybami v technike ale účelne, plynule, rytmicky. Orientuje sa v priestore, v držaní telá má malé nedostatky podobne ako vo vyjadrení hudby pohybom. V hre je kolektívny a zriedka porušuje pravidlá hry. Žiakove vedomosti sú v podstate celistvé a presné. Žiak si trikrát nepriniesol cvičebný úbor za jeden polrok, čo zodpovedá podmienkam hodiny telesnej a športovej prípravy.

S t u p e ň  3  (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť.  Žiak si päťkrát nepriniesol cvičebný úbor za jeden polrok, čo zodpovedá podmienkam hodiny telesnej a športovej prípravy.

S t u p e ň  4  (dostatočný)

Žiak pohyb vykonáva s veľkými technickými chybami, alebo len čiastočne, resp. ho vykonáva s veľkou pomocou učiteľa. Veľmi zle sa orientuje v priestore, silne porušuje plynulosť a rytmus pohybu, ako aj jeho súlad s hudbou. V hre je zväčša nepohotový, netvorivý, pasívny, nekolektívny a porušuje pravidlá. Vedomosti žiaka majú vážne medzery a chyby. Žiak ich vie uplatniť len pri riešení ľahkých úloh a s pomocou učiteľa. Jeho postoj k telesnej výchove je negatívny.

S t u p e ň  5 (nedostatočný)

Žiakove vedomosti sú veľmi medzerovité, nesústavné, chybné. Žiak sa ani nepokúsi vykonávať pohyb alebo vykoná iný pohyb. Nie je schopný hrať v kolektíve. Žiak vôbec neprejavuje úsilie plniť uložené úlohy na hodinách telesnej výchovy. Má negatívny postoj k hodinám telesnej výchovy so snahou vyhnúť sa tejto činnosti.

 

Motivačná známka:

    • Umiestnenie sa na krajských kolách na  (1.-3. mieste )
    • Umiestnenie sa v okresných kolách na ( 1.-3. mieste )
    • Športová mestská liga
    • Reprezentácia školy
    • Lyžiarsky výcvikový kurz

 

O klasifikačnom stupni rozhoduje učiteľ, ktorý vyučuje telesnú a športovú výchovu.  Pri určovaní stupňa prospechu na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita výsledkov práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru z klasifikácie za príslušné obdobie.  Pri čiastočnom oslobodení alebo pri úľavách odporúčaných lekárom sa žiak klasifikuje s prihliadnutím na jeho zdravotný stav.  Hodnotenie žiaka stupňom 5 na konci klasifikačného obdobia nemá vplyv na celkový prospech. Ak žiak splnil ostatné požiadavky klasifikačného poriadku prospieva a postupuje do ďalšieho ročníka. Podstatným kritériom klasifikácie je úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti a zvládnutia základného učiva vrátane poznatkov. Ďalšie kritériá môžu ovplyvniť klasifikáciu o jeden stupeň. Vzťah žiakov k telesnej výchove sa hodnotí podľa úsilia, disciplinovanosti, zlepšovania resp. zhoršovania žiaka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a ďalších vlastností osobnosti, podľa rozsahu a kvality záujmovej telesnej a športovej výchovy a športu.

Prostriedky  hodnotenia:

  • Úroveň rozvoja všeobecnej pohybovej výkonnosti, ktorú zisťujeme podľa úrovne základných pohybových schopností / rýchlosť, sila, obratnosť, vytrvalosť /prostredníctvom motorických testov, ktoré robíme na začiatku a na konci školského roku ako vstupné a výstupné testy, pre žiakov 5.- 9. ročníkov
  •  člnkový beh z  vysokého štartu / úroveň bežeckej rýchlosti
  •  skok do diaľky z miesta / úroveň výbušnej sily dolných končatín / 
  •  sed – ľah / dynamická sila brušného svalstva /
  •  12 min. beh / všeobecná vytrvalosť /
  •  výdrž na  hrazde – chlapci /    dynamická sila horných končatín /

 

  • Sústavné diagnostické pozorovanie žiaka
  • Stupeň zvládnutia základného učiva zo športových hier / basketbal,   volejbal, futbal , hádzaná/ a z gymnastiky prostredníctvom testov pohybových zručností a prevedením jednoduchej gymnastickej zostavy.
  • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie
  • stupeň rozvoja individuálnych a osobnostných predpokladov
  • aktivita pri plnení úloh a požiadaviek na hodinách TSV
  • účasť žiaka v záujmových formách TSV v škole a mimo školy
  • priebežné hodnotenie čiastkových úspechov žiaka
  • kontrola a hodnotenie všeobecnej pohybovej výkonnosti na záver školského roka

 

 

Kritériá hodnotenia vo vzťahu k výkonovým štandardom :

 

- žiak je povinný nosiť si úbor na cvičenie, ktorý zodpovedá  podmienkam hodiny ( cvičenie v telocvični a na školskom dvore ).

- ak  si žiak povinne nenosí cvičebný úbor a nemal ho viac ako na 30 hodín, môže byť navrhnutý učiteľom TŠV na komisionálnu skúšku ( na polroka a na konci školského roku ).

- ak žiak na hodine necvičí, musí mať ospravedlnenie buď od lekára   alebo od  zákonného zástupcu.

- ak žiak na hodine necvičí a má ospravedlnenie, musí sa hodiny zúčastniť. Ak sa tak nestane, učiteľ  zapíše žiakovi neospravedlnenú hodinu.

Žiak by mal :

- osvojiť si racionálnu techniku základných  pohybov / behu, skoku, hodu, vrhu /.

- zvládnuť základnú hernú činnosť jednotlivca v športových hrách

/ basketbal, volejbal, futbal, hádzaná, vybíjaná/

- zvládnuť základné prvky športovej gymnastiky / kotúle, stojky, premety, preskoky/

- osvojiť si techniku jednotlivých atletických disciplín

/ skok do diaľky,  vrh guľou, technika nízkeho štartu, štafeta, hod kriketovou loptičkou ...... /

osvojiť si cvičenia zamerané na prevenciu úrazovosti, na zvýšenie kĺbovej pohyblivosti a celkovej telesnej výkonnosti / Stretching /.

- dodržiavať osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybovej činnosti, používať odbornú terminológiu osvojených pohybových činností

- vedieť správne pomenovať a popísať jednotlivé gymnastické cvičenia, prakticky ukázať gymnastické cvičenia, vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie

 - vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a prakticky demonštrovať

 

Stupeň nedostatočný: žiak nespĺňa kritériá.

 

 

Metodický pokyn č. 22/2011
na hodnotenie žiakov základnej školy

 

Gestorský útvar: sekcia regionálneho školstva tel.: 59374416             č.:2011-3121/12824:4-921

V znení príkazu ministra č. 40/2021                                                                                      

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  vydáva tento metodický pokyn:

 

Čl. 1 
Zásady hodnotenia

    1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
    2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
    3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ  školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.
    4. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
    5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.
    6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa  vyjadrujú  slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.
    7. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:
  1. priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
  2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.
    1. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.
    2. Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
      1. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
      2. požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
      3. učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
    3. Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:
      1. komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
      2. čitateľskej gramotnosti,
      3. jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
      4. digitálnych kompetencií,
      5. matematickej gramotnosti a prírodných vied,
      6. sociálnych kompetencií,
      7. multikultúrnych kompetencií,
      8. manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
      9. umeleckých a psychomotorických schopností,
      10. analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
      11. osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
      12. kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

Čl. 2
Získavanie podkladov na hodnotenie

    1. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
      1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
      2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
      3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
      4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
      5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
      6. rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.
    2. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
    3. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
    4. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.
    5. Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
    6. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.
    7. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
      1. známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
      2. známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
      3. posúdenie prejavov žiaka podľa čl. 1 ods. 8.

Čl. 3
Hodnotenie
prospechu a správania

    1. Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

       1 – výborný,

       2 – chválitebný,

       3 – dobrý,

       4 – dostatočný,

       5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                      

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

 

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

    1. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.
    2. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:
      1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
      2. dosiahol dobré výsledky,
      3. dosiahol uspokojivé výsledky,
      4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

 

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

 

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

 

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

 

    1. Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.   
    2. Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:
  1.  – veľmi dobré,
  2.  – uspokojivé,
  3.  – menej uspokojivé,
  4.  – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

    1. Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
  1. prospel (a),
  2. neprospel (a).
    1. Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
  1. prospel (a) s vyznamenaním,
  2. prospel (a) veľmi dobre,
  3. prospel (a),
  4. neprospel(a).
    1. Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie (triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list žiaka) sa môžu používať skratky uvedené v prílohe č. 1.
    2. Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
    3. Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
    4. Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný  ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
    5. Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
    6. Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:
      1. absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
      2. neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
      3. neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

Čl. 4
Postup pri hodnotení žiaka

    1. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.
    2. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu žiaka za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.
    3. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich  kritérií u všetkých učiteľov školy.
    4. Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, ktoré sú uvedené   v prílohe č. 2.
    5. Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada  v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.
    6. Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.
    7. Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ  do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie alebo slovného hodnotenia jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.
    8. Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní  žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.
    9. Ak žiak prestupuje do inej školy [1]), riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.
    10. Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení  najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.
    11. Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
    12. Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.
    13. Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
    14. Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak  získal nižšie stredné vzdelanie“.
    15. Deťom občanov Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: „Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník“.
    16. Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.
    17. Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: „Žiak splnil.......rokov povinnej školskej dochádzky“.
    18. Žiak, ktorý v školskom roku 2012/2013 ukončí deviaty ročník, získa nižšie stredné vzdelanie. Takémuto žiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát v doložke vypíše text: “Žiak/ žiačka získal/a/  nižšie stredné vzdelanie“.
    19. Žiak, ktorý v školskom roku 2011/2012 ukončí štvrtý ročník, získa primárne vzdelanie. Takémuto žiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát v doložke vypíše text: “Žiak/žiačka získal/a/ primárne vzdelanie“.
    20. Začlenenému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: „Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu“.

Čl. 4a

 

  1. Žiaka základnej školy možno klasifikovať stupňom prospechu nedostatočný, ak základná škola postupuje podľa týchto pravidiel

 

  1. monitoruje priebežne základné rizikové faktory pre situáciu, ak žiak nedosahuje vzdelávacie výsledky primerané svojim schopnostiam a osobnostným predpokladom alebo vzdelávacie výsledky žiaka nevytvárajú predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania (ďalej len „školský neúspech“); základné rizikové faktory školského neúspechu sú uvedené v prílohe č. 3,

 

  1. analyzuje príčiny školského neúspechu žiaka po rozhovore so žiakom, zákonným zástupcom žiaka a s príslušnými zamestnancami školy,

 

  1. vypracuje školskú stratégiu znižovania školského neúspechu a zavedie podporné opatrenia pre žiakov v závislosti od výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a

 

  1. spolupracuje podľa potreby s inými právnickými osobami na účel vytvorenia a uskutočňovania nastavených podporných opatrení pre žiakov ohrozených školským neúspechom.

 

  1. Ak sa hodnotenie žiaka vykonáva slovným hodnotením, vyžaduje sa, aby bol postup škôl uvedený v odseku 1 upravený v kritériách hodnotenia určených základnou školou.

Čl. 5
Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

    1. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
    2. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

Čl. 6
Opravné skúšky

    1. Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
    2. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.
    3. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
    4. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
  1. podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
  2. podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za druhý polrok.

(5) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.

  1. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

Čl. 7 
Komisionálna skúška

  1. Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:
      1. je skúšaný v náhradnom termíne,
      2. vykonáva opravnú skúšku,
      3. o preskúšanie požiada zákonný zástupca,
      4. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,
      5. je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
      6. plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
      7. má povolené individuálne vzdelávanie,
      8. ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.
  2. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:
      1. údaje identifikujúce žiaka,
      2. hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
      3. návrh hodnotenia.
  3. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
  4. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
  5. Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku v súlade s čl. 6.

Čl. 8
Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania

    1. Hodnotenie sa vykoná po uskutočnení komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré sú určené učebným plánom.
    2. Ak absolvent v kurze na získanie stupňa vzdelania poskytovaného základnou školou bol pri skúškach na záver tohto kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“, umožní mu riaditeľ vykonať opravnú skúšku. Ak bol absolvent kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“ najviac z dvoch predmetov, môže opravné skúšky vykonať do dvoch mesiacov.

Čl. 9
Hodnotenie  správania

    1. Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a  školského poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.
    2. Správanie žiaka sa hodnotí so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:
      1. pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin; návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokuje v pedagogickej rade,
      2. opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.
    3. Hodnotenie správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorí v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Pochvaly a iné ocenenia, výchovné opatrenia sa zaznamenávajú v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka.
    4. Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami pozornosti, s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo so školským špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka.

Čl. 10
Postup do vyššieho ročníka

    1. Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.
    2. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.
    3. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

Čl. 11
Hodnotenie  žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom

    1. Žiak prvého ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.
    2. Po prestupe žiaka druhého až deviateho ročníka do školy s iným vyučovacím jazykom sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.
    3. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.
    4. Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
    5. Pri hodnotení detí cudzincov sa postupuje podľa odsekov 1 až 4.

Čl. 12
Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa Metodický pokyn č. 7/2009-R z  28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Čl. 13
Účinnosť

Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť 1. mája 2011.

 

 

 

                                                                     minister

 

 

 

 

Zoznam príloh

Príloha č. 1:    Skratky hodnotenia žiaka

Príloha č. 2:    Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole

Príloha č. 3: Základné rizikové faktory školského neúspechu

 

 

Obsah

Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.. 1

Čl. 1   Zásady hodnotenia. 1

Čl. 2 Získavanie podkladov na hodnotenie. 2

Čl. 3 Hodnotenie prospechu a správania. 3

Čl. 4 Postup pri hodnotení žiaka. 7

Čl. 5  Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne. 9

Čl. 6  Opravné skúšky. 9

Čl. 7   Komisionálna skúška. 10

Čl. 8 Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania. 11

Čl. 9 Hodnotenie  správania. 11

Čl. 10 Postup do vyššieho ročníka. 12

Čl. 11 Hodnotenie  žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom.. 12

Čl. 12  Záverečné ustanovenie. 13

Čl. 13  Účinnosť 13

Zoznam príloh.. 14

Obsah.. 15

 

 

 

Príloha č. 1 k metodickému pokynu č. 22/2011

Skratky hodnotenia žiaka

Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môžu používať tieto platné skratky:

veľmi dobré – VD

uspokojivé – USP

menej uspokojivé – MUSP

neuspokojivé – NEUSP

veľmi dobré výsledky – VDV

dobré výsledky - DV

uspokojivé výsledky – UV

neuspokojivé výsledky – NV

prospel s vyznamenaním – PV

prospel veľmi dobre – PVD

prospel – P

neprospel – N

absolvoval – abs.

neabsolvoval – neabs.

 

Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa môžu používať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.

 

 

Príloha č. 2 k metodickému pokynu č. 22/2011

 

Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole

 

 

  1. Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

 

  1. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

 

  1. U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

 

  1. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

 

  1. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

 

  1. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

 

  1. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

 

  1. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

 

  1. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

 

  1. Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

 

  1. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

 

  1. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

  1. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.

 

  1. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

 

  1. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

 

  1. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

 

  1. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

 

  1. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

 

  1. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha č. 3 k metodickému pokynu č. 22/2011

 

Základné rizikové faktory školského neúspechu

 

Základnými rizikovými faktormi školského neúspechu sú najmä:

 

  1. Žiak v príslušnom školskom roku opakuje ročník
  2. Žiak má zvýšený počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku
  3. Žiak má zvýšený počet vymeškaných ospravedlnených vyučovacích hodín v porovnaní s priemerom v ročníku
  4. Žiak sa počas dištančného vzdelávania nepripájal na vyučovacie hodiny online a neposielal vypracované zadania
  5. Žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
  6. Žiak pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia
  7. Žiak bol dlhodobo v zahraničí
  8. Žiak má zdravotné znevýhodnenie
  9. Žiak prejavuje samotárske sklony, nezáujem, apatiu, úzkosť
  10. Žiak prejavuje silné emócie, nepriateľské správanie sa voči spolužiakom, zmenu nálad
  11. Žiakovi sa podstatne zhoršil prospech v minulom školskom roku
  12. Žiak stratil motiváciu, nemá záujem o školu
  13. Žiak má dlhodobo nepriaznivé domáce prostredie
  14. Žiak má náhlu nepriaznivú situáciu v rodine
  15. Žiak sa nevzdeláva v materinskom jazyku a spôsobuje mu to problémy.

 

 

USMERNENIE K SÚHRNNÉMU HODNOTENIU ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

 

 

[1]) § 31 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola s Materskou školou, Spartakovská 5, 917 01 Trnava
    Spartakovská 5
    917 01, Trnava
  • 033/3236901 (0918 540 870) - riaditeľka školy
    033/3236900 - sekretariát, mzdová ekonómka
    033/3236903 - zástupkyňa
    033/3236904 - ekonómka

Fotogaléria