Školský klub detí pri Základnej škole s Materskou školou,

Spartakovská 5, 917 01 Trnava

 

 

 

 „Dobrý vychovávateľ má vždy pred sebou tri veci – vidieť, cítiť, chápať dieťa. Pochopiť dieťa znamená vrátiť sa do jeho postavenia, pocitov, myšlienok, nálad.“                                                                       (M. Duchková)                                                                                             

 

Výchovný program školského klubu detí

   Výchovný program Školského klubu detí nadväzuje na program školy a preto vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu a Školského vzdelávacieho programu. Je základným dokumentom ŠKD, podľa ktorého sa v ňom uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť. Výchovný program je vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona.

 

Výchovný program ŠKD podľa § 8 Zákona č.245/2008 Z. z. (školského zákona) obsahuje nasledujúce časti:

 

1. Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy

    Základná funkcia ŠKD

     V dnešnej dobe je veľmi dôležité, aby deti trávili svoj voľný čas zmysluplne a efektívne v zariadeniach, ktoré neplnia len sociálnu funkciu, ale plne podporujú aj pozitívny rozvoj každého jedinca. Jedným z  takýchto zariadení je aj školský klub detí.

  „Školský klub detí patrí medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenia.  Školský klub detí zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.  (Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z., § 113, § 114). Školský klub v dňoch školského vyučovania tvorí pre deti prechod medzi vyučovaním v triedach a pobytom doma. Školský klub nie je pokračovaním vyučovania, pedagogická prax v ňom má svoje špecifiká a je výrazne odlišná od bežnej vzdelávacej praxe.

  Do školského klubu prichádzajú deti denne po vyučovaní, a preto vychovávateľky majú veľké predpoklady na cieľavedomú a sústavnú výchovu detí.

     Výchova ako zameraná a cieľavedomá činnosť vychádza z cieľov, ktoré sa premietajú v konkrétnych úlohách. Každý vychovávateľ by si mal jasne uvedomovať ciele svojho výchovného pôsobenia a formulovať ich do konkrétnych úloh v práci s deťmi. Z cieľov sa odvíja celý výchovný proces – obsah, formy, metódy, prostriedky, preto ciele považujeme za základ výchovného pôsobenia.

     Špecifické, konkrétne ciele ovplyvňujú psychické procesy v troch oblastiach:

      -     kognitívnej / poznávanie /

-          afektívnej / postojové /

-          psychomotorickej /konanie/.

Režim dňa v ŠKD

Časový rozvrh a usporiadanie činností v ŠKD sa riadia požiadavkami psychohygieny. Pri práci vychovávateliek v ŠKD je významné, že pôsobia na deti v dobe zvýšenej únavy po vyučovaní, dokázateľnej zníženej psychickej aktivity a menšej výkonnosti. V tomto čase sa prejavuje zvýšená potreba pohybu ako kompenzácia dlhého sedenia na vyučovaní. Psychická únava sa často u detí prejavuje zvýšenou až prehnanou pohybovou aktivitou. Tejto požiadavke je nutné prispôsobiť režim dňa v ŠKD.

 

1. Oddychové  a relaxačné činnosti

    Môžu mať charakter pasívnej alebo aktívnej činnosti. Sú psychicky a fyzicky nenáročné, zaraďované zväčša po obede, ale tiež podľa potreby kedykoľvek počas dňa. Jedná sa o kľud na lôžku (koberci), voľné rozhovory, stolové a spoločenské hry, tiché alebo hlasné čítanie, zberateľské činnosti, modelovanie, pokojná prechádzka. Osvedčili sa tiež interakčné cvičenia, reflexie a rozhovory o prežívaní detí. Využívajú sa aj špecifické relaxačné cvičenia pri hudbe. V odpočinkovej a relaxačnej činnosti ide o rýchle a efektívne odstránenie únavy a stresu spôsobeného pracovným zaťažením.

 

2. Rekreačné činnosti

    Tieto činnosti sa realizujú prevažne vonku na čerstvom vzduchu alebo v telocvični a kompenzujú únavu z dopoludňajšieho vyučovania. Ich súčasťou sú pohybovo náročnejšie aktivity telovýchovného, športového, turistického alebo manuálneho zamerania. Rekreačná činnosť môže byť organizovaná, alebo spontánna.

 

3. Tematické oblasti výchovy - záujmové činnosti, aktívny oddych

    Sú najdôležitejšou súčasťou výchovy vo voľnom čase. Jedná sa o uspokojovanie a rozvíjanie záujmov detí a mládeže. Uspokojujú sa potreby, rozvíjajú sa schopnosti a talenty detí a mládeže. Zaraďujeme sem činnosť v oblastiach komunikácia a práca s informáciami, sebarozvoj a svet práce, zdravie a subjektívna pohoda, spoločnosť a príroda, kultúra a umenie.  Záujmové činnosti sa podieľajú aj na vytváraní životného štýlu človeka a niekedy sa stávajú jeho celoživotnou záležitosťou.

 

4. Príprava na vyučovanie – vzdelávacia oblasť

    Ide o rozširovanie poznatkov u detí, ich aplikovanie do konkrétnych životných situácií.  Zaraďujeme sem rôzne didaktické hry a aktivity. Dôležitá je pravidelná spolupráca medzi vychovávateľkou, učiteľkou a rodičmi. Čas strávený prípravou na vyučovanie nemožno pokladať za voľný čas detí, považujeme ho skôr za ich  pracovný čas.

 

5. Spoločensky prospešné činnosti

    Tieto činnosti sú zamerané na skrášľovanie životného a pracovného prostredia, ochranu prírody, pomoc starším, chorým a slabším ľuďom. Patria sem aj kultúrne a osvetové činnosti. Cieľom týchto činností je viesť deti a mládež k dobrovoľnej práci v prospech iných ľudí bez nároku na odmenu, k prosociálnemu správaniu. Pri dobrom pedagogickom vedení môžu tieto činnosti formovať kladné charakterové vlastnosti a podporovať dobré sociálne vzťahy.

 

6. Sebaobslužné činnosti

    Tieto činnosti vedú dieťa k samostatnosti a starostlivosti o vlastnú osobu a vlastný majetok. Umožňujú formovanie hygienických návykov, ktoré spočívajú v starostlivosti o osobnú hygienu a vkusný zovňajšok človeka. Tiež vplývajú na návyky spoločenského správania sa a vhodného jednania s inými ľuďmi. Sebaobslužné činnosti nezaraďujeme do voľného času detí. ( S. Babiaková, 2008)

 

a)      Hlavné ciele

    V súlade so školským zákonom hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v ŠKD je umožniť dieťaťu:

·   získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,

·   naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

·   rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké, psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

·   posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a     tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

·   získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

·   pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

·   naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

·   naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

·   získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

  

b)     Programové zmeny

      Hlavným cieľom výchovného programu je pestrou, tvorivou a zaujímavou činnosťou v čase mimo vyučovania dopĺňať výchovno-vyučovací proces, uspokojovať záujmy. Ciele budeme realizovať prostredníctvom výchovného programu s mottom: „Dobrý vychovávateľ má vždy pred sebou tri veci – vidieť, cítiť, chápať dieťa. Pochopiť dieťa znamená vrátiť sa do jeho postavenia, pocitov, myšlienok, nálad.“ Pochopenie dieťaťa, ako najvyššia hodnota, významne vystihuje našu prácu.

 

Na základe pochopenia detí, im budeme neustále poskytovať:

- podmienky na zmysluplné trávenie voľného času,

- priestor pre oddych a relaxáciu,

- podmienky, aby sa mohli kvalitne pripraviť na vyučovanie,

- aktivizáciu a motiváciu k celoživotnému vzdelávaniu,

- podporu k vytváraniu priateľských vzťahov s rovesníkmi,

- pomoc pri realizácii v činnostiach, ktoré ich zaujímajú,

- aktívny oddych,

- podporu pri  tvorivosti detí,

- moderné stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti

 

c)      Strategické ciele

Moderné stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti, ktoré budeme aplikovať v praxi:

-  individuálny prístup k deťom /podporovať záujmy, osobnosť a schopnosti každého dieťaťa,

-    uplatňovanie zážitkových aktivizujúcich metód a foriem práce,

-    humanistickú výchovu – partnerský vzťah k dieťaťu, humanistické hodnotenie dieťaťa,

-    využívanie moderných IKT /informačno-komunikačné technológie/,

-    úzku spolupráca s rodinou dieťaťa,

-    úzku spoluprácu s vyučujúcimi,

-    skvalitnenie spolupráce s verejnosťou, s inými školskými zariadeniami, s inými  inštitúciami /kultúrne, športové,.../,

-    zlepšenie estetiky prostredia školského klubu, herne a ich okolia,

-    zavedenie nových foriem, metód a prostriedkov práce /metódy – tzv. cesta pri realizácii cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti ( individuálny prístup, brainstorming, tréning, dramatizácia, vyjasnenie hodnôt, riešenie konfliktov - mediácia, aktivizácia, motivácia, reflexia, participácia, interkulturalita, prezentácia), formy – konkretizovaná metóda ( argumentácia, diskusia, debata, dialóg, tvorivá dielňa, hranie rolí, scénka, anketa, dotazník, prieskum názorov, kvíz, test), prostriedky – zdroj, všetko, čím môže vychovávateľ metódu a formu realizovať ( video, CD, MG, interaktívna tabuľa, PC programy, internet, práca na projektoch, súťaž)/.

-    kontinuálne vzdelávanie vychovávateliek /ich profesijný a odborný rast/.

 

d)     Špecifické ciele

    Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti /kompetencie/, ako kombinácie vedomostí, spôsobilosti, skúsenosti a postoje detí na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

 

1. Kompetencie k učeniu

   Dieťa sa vie učiť s chuťou, začatú prácu dokončí, vyberá a používa pre efektivitu učenia vhodné spôsoby, dokáže kriticky zhodnotiť svoje výkony, učí sa nielen spontánne, ale aj vedome, kladie si otázky a hľadá  na ne odpovede, všíma si súvislosti medzi javmi, samostatne pozoruje a experimentuje, dokáže získavať  vedomosti z rôznych prameňov a zdrojov, získané poznatky dáva do súvislostí, skúsenosti uplatňuje v praktických situáciách a v ďalšom učení.

 

2. Pracovné kompetencie a kompetencie k riešeniu problémov

   Dieťa si všíma dianie i problémy, ktoré ho motivujú k riešeniu  podobných problémov a situácií, problém sa učí pochopiť, premýšľa o nezrovnalostiach a ich príčinách, premýšľa a plánuje riešenia problémov, pri riešení situácií nachádza zhodné, podobné a odlišné znaky, hľadá rôzne spôsoby riešenia problémov, overuje prakticky správne riešenia problémov, chápe, že vyhýbanie sa problémom nevedie k cieľu, rozlišuje správne a mylné riešenia, spontánne prichádza s novým riešením, je kreatívny, dokáže sa prispôsobiť zmenám – je flexibilný, svoje rozhodnutia sa učí obhájiť a uvedomuje si zodpovednosť za svoje rozhodnutia, je iniciatívny a podnikavý. Začaté  činnosti dokončuje, v prípade obtiaží je pri ich prekonávaní húževnatý. Vie si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, plánovať a hodnotiť svoje činnosti, vie prijímať nové informácie a poznatky, vie dokončiť začatú prácu, vie kultivovať (ovládať) svoju vytrvalosť, vie si pravidelne plniť svoje povinnosti, dieťa vie ovládať jednoduché manuálne zručnosti a samoobslužné činnosti potrebné pre praktický život, dieťa si postupne rozvíja manuálne zručnosti, dieťa vie kriticky zhodnotiť svoje pracovné výsledky a vie aktívne pristupovať k uskutočneniu svojich cieľov,  dieťa vie byť flexibilné a je schopné prijať a zvládať inovatívne zmeny, dieťa sa dokáže flexibilne prispôsobiť prichádzajúcim zmenám.

 

3. Komunikačné kompetencie

   Dieťa ovláda reč i mimoslovnú komunikáciu, myšlienky, hovorený prejav, otázky i odpovede vyjadruje vhodne formulovanými vetami, dokáže vyjadriť vlastný názor, komunikuje bez hanby s rovesníkmi i dospelými, dokáže prehovoriť na verejnosti, rozumne sa zapojuje do diskusie, dokáže riešiť konflikty, dokáže vyjadrovať svoje kladné pocity vo vzťahu k sebe i okolitému prostrediu rečou, gestami i ďalšími prostriedkami. Vie sa v ňom vyjadriť i písomne. Nezabúda, že ku správnej komunikácii tiež patrí aj počúvanie druhých. Využíva informační a komunikační prostriedky, z predkladaných informácií si vyberá. Komunikuje kultivovane.

 

4. Sociálne  a interpersonálne kompetencie

   Dieťa sa učí plánovať, organizovať, riadiť a hodnotiť, odhaduje rizika svojich nápadov, k úlohám a povinnostiam pristupuje zodpovedne, samostatne rozhoduje o svojich činnostiach a uvedomuje si, že za ne zodpovedá a nesie dôsledky, prejavuje citlivosť a ohľaduplnosť, rozpozná vhodné a nevhodné správanie, zúčastňuje sa na vytváraní príjemnej atmosféry v tíme, v skupine spolupracuje, dokáže sa presadiť i podriadiť – prijať kompromis, rešpektuje dohodnuté  pravidlá, je schopný rešpektovať iných, je tolerantný k odlišnostiam medzi ľuďmi, je solidárny. Vytvára si pozitívnu predstavu o sebe samom – ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby dosiahol pocit sebauspokojenia a sebaúcty.

 

5. Občianske kompetencie

   Dieťa si uvedomuje svoje práva i práva druhých, vníma nespravodlivosť, agresiu, šikanovanie a dokáže sa im brániť , správa sa zodpovedne, dbá na osobné zdravie svoje i druhých, správa sa zodpovedne i s ohľadom na zdravé a bezpečné prostredie (prírodné a spoločenské). Rešpektuje a posilňuje sociálne a kultúrne prostredie, ktoré je formované tradičnými, aktuálnymi i očakávanými hodnotami národa, etnika a sociálnej či profesijnej skupiny. Chápe, že rozvoj a udržanie týchto hodnôt, ktorých význam sa z pohľadu jedinca i generácie môže meniť, je podmienený tiež ekonomickou situáciou a posilňovaný  či oslabovaný  jednotlivcami, ktorí tieto hodnoty spätne ovplyvňujú. Váži si tradície a kultúrne dedičstvo, ktoré chráni, prejavuje pozitívny postoj k umeleckým dielam a zúčastňuje sa na rozvoji kvalitného životného prostredia.

 

6. Kompetencie k tráveniu voľného času

   Dieťa vie účelne tráviť voľný čas, orientuje sa v možnostiach jeho zmysluplného využitia, vie si vybrať záujmové činnosti podľa svojich dispozícií, rozvíja svoje záujmy v organizovaných i individuálnych činnostiach, rozvíja schopnosť aktívneho trávenia voľného času ako kompenzáciu stresových situácií (či jednostrannej záťaže zo školského vyučovania), dokáže odmietnuť nevhodné ponuky na  trávenie voľného času.

 

7. Kultúrne kompetencie

    Dieťa vníma a chápe kultúru a vyjadruje sa nástrojmi kultúry, dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a  postoj, ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,  pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám, má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr. (B. Hájek, 2007)

 

 

2. Formy výchovy a vzdelávania

   V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 školského zákona sa denná forma výchovy a vzdelávania v školách uskutočňuje ako celodenná, poldenná, týždenná alebo nepretržitá. V našom školskom klube je výchovno-vzdelávacia činnosť denná, rozdelená na rannú (6,30-8,00 alebo 8:45 hod.) a odpoludňajšiu ( po vyučovaní do 16,30 hod.)

Formy podľa druhu a obsahu činnosti zamerané na: - výchovu spoločenskovednú, prírodovedno-environmentálnu, pracovno-technickú, telovýchovnú a športovú, estetickú výchovu, výchovu k vzdelávaniu, prípravy na vyučovanie, oddych - relaxáciu, sebaobslužné činnosti a verejnoprospešné činnosti.

Formy podľa vplyvu na žiaka: - formy kolektívneho (hromadné, skupinové) a individuálneho charakteru.

Formy podľa dĺžky trvania na: - krátkodobé a dlhodobé.

Formy podľa organizácie výchovného vplyvu na: - organizované a spontánne.

 

3. Tematické oblasti výchovy - aktívny oddych

 

Tematické oblasti výchovy podľa minedu.sk:

 

1. Komunikácia a práca s informáciami (KPI)

1.Osvojovať si schopnosti prezentačných zručností, diskutovať, obhajovať vlastné názory s využitím analytických zručností a kritického myslenia.

2. Vyjadrovať názory ústnou aj písomnou formou v súlade s komunikačnou situáciou, v rôznom komunikačnom prostredí.

3. Vyjadrovať svoje myšlienky v materinskom aj cudzom jazyku, pracovať s knihou, tvoriť texty rôznych štýlov, tvoriť vlastné texty, pochopiť funkcie písanej reči a porozumieť významu textu.

4. Aplikovať informatickú kultúru založenú na rešpektovaní právnych a etických zásad používania IKT a mediálnych produktov.

5. Používať kritické a analytické myslenie pri poznávaní nebezpečenstva internetu a online prostredia (dostupnosť informácií, strata súkromia, otvorenosť k ľuďom).

6. Rozvíjať jazykové a komunikačné zručnosti s ohľadom na čistotu jazykového prejavu, rozvoja slovnej zásoby a gramatickej správnosti vyjadrovania.

7. Osvojovať si komunikačnú etiku.

8. Využívať matematické myslenie a logické operácie v každodennom živote a štúdiu.

 

2. Spoločnosť a príroda (SP)

1. Utvrdzovať etické správanie, prijímanie odlišnosti, občianske postoje a zručnosti ako trvalé aspekty občianskej spoločnosti.

2. Upevňovať vlastné poznanie a aplikáciu spoločenských, kultúrnych a právnych noriem v správaní voči okoliu.

3. Diskutovať o mediálne aktívnych skupinách, ktoré spochybňujú demokratické hodnoty a propagujú extrémizmus v rôznych oblastiach (napr. youtuberi, influenceri propagujúci nežiadúce postoje a názory v rozpore s demokratickými hodnotami a spoločenskými normami).

4. Aplikovať prírodovedné vedomosti a formulovať argumenty na podporu rozhodnutí a odporúčaní súvisiacich so spoločenskými alebo globálnymi výzvami.

5. Demonštrovať zásady environmentálneho prístupu k životnému prostrediu.

6. Rozvíjať abstraktné myslenie smerujúce k pochopeniu podstaty témy a aj experimentovanie a bádanie.

7. Zapájať sa do výberu a realizácie dobrovoľníckych aktivít.

 

3.  Zdravie a subjektívna pohoda (ZSP)

1. Vykonávať činnosti zodpovedajúce svojmu osobnému potenciálu v oblasti pohybových aktivít, športu a telesnej výchovy.

2. Dosahovať duševnú rovnováhu prostredníctvom kompenzácie duševného a fyzického zaťaženia školského vyučovania pohybovými aktivitami.

3. Získať informácie o zdravom životnom štýle a uspokojiť svoje fyzické potreby (spánok, strava, pohyb, odpočinok ) vo svojom dennom režime.

4. Využívať svoje osobné záujmy na vlastnú sebarealizáciu a relaxáciu.

5. Využívať svoj talent a nadanie na vyjadrovanie svojej životnej spokojnosti.

6. Mať pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám a športu s ich pravidelným začlenením do denného režimu.

7. Získať informácie o situáciách ohrozujúcich zdravie a vedieť poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni. Poznať dôležité linky pomoci.

8. Upevňovať hygienické zásady, návyky základných sebaobslužných činností, poznať kultúru stolovania a aplikáciu zásad slušného správania v praxi.

9. Prejaviť prosociálne zručnosti pri sebapoznávaní, riešení emočných problémov, mať schopnosť zvládnuť vlastné pozitívne a negatívne emócie, riešiť kvalitu vzťahov s rodičmi, spolužiakmi, učiteľmi/vychovávateľmi.

10. Získať správne návyky držania tela a mať kultivovaný pohybový prejav.

11. Nadobudnúť odolnosť a zdravé sociálne návyky ako prevenciu pred rizikovým

 

4.  Kultúra a umenie (KU)

1. Aplikovať podnety moderného výtvarného umenia, podnety inšpirované dejinami umenia, podnety architektúry, podnety fotografie, podnety videa a filmu, podnety elektronických médií, podnety dizajnu a remesiel, podnety speváckej a inštrumentálnej činnosti, podnety iných oblastí poznávania sveta pri vlastnom experimentovaní, rozvíjaní tvorivosti a kreativity postavených na vlastnom zážitku a skúsenosti.

2. Nadobudnúť interkultúrne kompetencie a uvedomovať si vzájomný vplyv rôznych kultúr na Slovensku v kontexte histórie a súčasnosti.

3. Využívať rôzne formy umenia (hudobné, výtvarné, dramatické, tanečné) na vlastné sebavyjadrenie, originálne reflexie skutočnosti, schopnosti kritického čítania a interpretácie.

4. Prejavovať vzťah k ľudovým tradíciám, ochrane a poznávaní kultúrneho dedičstva, poznávaniu kultúrnych hodnôt umenia.

5. Využívať pri komunikácii a interakcii s ľuďmi poznatky o kultúrach, náboženstve a tradíciách národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

6. Vnímať umenie a kultúru na základe súčasných kultúrnych procesov a aktuálnych problémov, chápať význam estetických faktorov a estetickej činnosti v každodennom živote, význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti.

7. Rozvíjať poznanie seba ako euroobčana v oblasti kultúry, využívať skúsenosti muzeálnej a galerijnej pedagogiky.

 

5.  Sebarozvoj a svet práce (SSP)

1. Prejavovať podnikavosť, iniciatívnosť, tvorivosť a prirodzenú zvedavosť pri poznávaní sveta okolo seba.

2. Osvojovať si zručnosti riešiť konflikty, vyjadrovať svoje postoje a názory na primeranej úrovni empatie a asertivity.

3. Zapájať sa úspešne do bežného života rozvíjaním zručností finančnej gramotnosti.

4. Aplikovať metakognitívne stratégie pri postupoch vlastného učenia sa.

5. Využívať vlastné záujmy na podporu sebarealizácie a voľby povolania.

6. Aplikovať zručnosti kooperácie a spolupráce ako člen tímu, sociálnej skupiny.

7. Nadobúdať pracovné zručnosti v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

8. Byť zodpovedný za pracovné úlohy – dokončiť začatú prácu. (minedu.sk)

 

      Tematické oblasti výchovy v sebe zároveň obsahujú ďalšie oblasti výchovy najmä: rozumovú, mravnú, ekologickú, a dopravnú.  Výchovno-vzdelávací proces sa realizuje integrovaním obsahu jednotlivých výchovno-vzdelávacích činností vo viacerých tematických oblastiach výchovy naraz, čo umožňuje komplexnejší rozvoj osobností detí.

Prierezové témy - tematické okruhy na rozvoj kompetencií v ŠKD

Na úrovni primárneho vzdelávania zaviedol Štátny vzdelávací program prierezové témy, ktoré sa môžu prelínať aj všetkými výchovno-vzdelávacími činnosťami v ŠKD.

Prierezové témy sa prelínajú vzdelávacími oblasťami. Odrážajú aktuálne problémy súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania detí a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií detí. Štátny vzdelávací program, na úrovni primárneho vzdelávania, zaradil tieto témy: 1.Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, 2.Osobnostný a sociálny rozvoj, 3.Environmentálna výchova, 4.Mediálna výchova, 5.Multikultúrna výchova, 6.Ochrana života a zdravia, 7.Tvorba projektu a prezentačné zručnosti.

   V súlade s odporúčaniami Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  „Sprievodca školským rokom 2024/2025” budeme vo výchovno – vzdelávacej činnosti:

• vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj inkluzívneho vzdelávania bez akýchkoľvek foriem diskriminácie a segregácie,

• spolupracovať so školským podporným tímom (sociálny pedagóg, špeciálny pedagóg, školský psychológ.),

• viesť deti k rozvíjaniu prosociálneho správania bez negatívnych postojov a predsudkov,

• uplatňovať integráciu vzdelávacích oblastí,

• využívať hru ako základný výchovno-vzdelávací prostriedok aktivizácie detí k učeniu sa, získavaniu a využívaniu informácií, sebarealizácii, sebakontrole, sebazdokonaľovaniu, sebaregulácii, sebareflexii, 

• aktívne podporovať rozvoj sociálnej a finančnej gramotnosti detí,

• podporovať rozvíjanie hodnotiaceho a kritického myslenia uplatňovaním dostupných metód, napomáhaním vyjadrenia vlastného názoru, získavaním, porovnávaním a zhodnotením informácií,

• predchádzať šikane a kyberšikane, venovať sa prevencii sexuálního zneužívania a vykorisťovania,

• venovať sa globálnemu vzdelávaniu, podporovať ochranu a dodržiavanie ľudských práv a slobôd,

• podporovať digitálne zručnosti u detí,

• intenzívne sa venovať deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami, deťom cudzincov,

• zamerať sa na prevenciu rizikového správania,

• podporovať deti v zdravom životnom štýle, zamerať sa na zdravie a pohyb,

• do aktivít zaradiť globálnu výchovu, environmentálnu výchovu, hodnotovú výchovu a ľudské práva, mediálnu výchovu a kritické myslenie, popularizovať vedu a techniku.